Viera

Popis situácie

Mám 23 rokov a prvý raz som otehotnela, keď som mala 15 rokov. Kvôli tomu som prerušila strednú školu, odišla som s priateľom od rodičov a žili sme v podnájmoch na Slovensku aj v Čechach. Neskor sme sa vzali, manžel po celý čas navštevoval psychológa a psychiatra, kvôli nekontrolovateľným stavom agresivity. Na urcitý čas museli byť deti umiestené v Krizovom stredisku,  no po pár mesiacoch som si ich mohla vziať k sebe.

Dnes mám už tri deti, bývam s nimi sama v Dorke, manžela navštevujeme aj s deťmi. Ukončujem si úplné stredoškolské vzdelanie. Zistila som, že som v treťom mesiaci tehotenstva. O deti sa svedomito starám a venujem sa im. V zariadení pracujú aj s otcom. Deti a ja verime, že raz sa obidvaja dokážeme o všetky svoje deti postarať. Do tohto času sa však bez pomoci dobrých ľudí nezaobídeme. V Dorke nám chcú vytvoriť spolu  s našimi malými deťmi aj bábätkom, ktoré príde na svet, vhodné podmienky pre jeho vyvoj.

Február 2010... "Zo srdca by sme vám aj v mene detí  radi poďakovali za podporu a pomoc. Veľmi nám to pomáha. S deťmi sme si už začali rozprávať o bábätku, ktoré privítame v našej rodine. Už sa na ne začali tešiť. Inak dni plynú, ja sa cítim celkom dobre, i keď som trochu viac unavená ako predtým. Nevzdávam sa však a dúfam, že spoločne a pomocou dobrých ľudí to zvládneme". Ešte raz vďaka. 

Marec 2010... Veronika sa poctivo stará o svoje tri malé dievčatká, najstaršia má 6 a najmladšia 2 roky, v júni sa má narodiť štvrté bábätko, zatiaľ nevie, čo to bude, ale praje si dievčatko. Tehotenstvo zvláda veľmi dobre, má veľa síl, necíti sa vyčerpaná. Počas materskej dovolenky si dokončuje štúdium na strednej škole, ktoré musela v mladosti prerušiť. Je cieľavedomá, a šikovná.  

Tento mesiac bol pre ňu dosť namáhavý, pretože dievčatá boli začiatkom mesiaca choré, a jej doktor oznámil, že môže bábätko priviesť na svet každú chvíľu. Trošku ju to znepokojilo, keď však začala brať lieky, jej stav sa ustálil a verí, že dieťatko ešte v brušku vydrží nejaký ten týždeň. Vďaka vašej podpore si mohla kúpiť lieky, kočiar a zaplatiť škôlku pre staršie dievčatá.

Apríl 2010... Tento mesiac bol pre Veroniku veľmi náročný, preto sme sa usilovali zapojiť najstaršie dcéry do mimoškolských aktivít . Klaudia chodí na voltýž a mladšia Lesia na plávanie. Obidve sú veľmi šikovné a sme radi, že môžeme aj touto cestou pomôcť rozvíjať ich talent, ale aj odbremeniť ich mamku a dať jej viac času pre seba a najmladšiu dcérku. V ôsmom mesiaci tehotenstva začala byť „veľmi hladná“, a tak najviac financií potrebujú na nákupy potravín. Vaša pomoc je veľmi konkrétna. Ďakujeme za to, že aj vďaka nej môže byť Veronika a jej tri dcéry v pohode, aj keď to v jej situácii nie je vždy ľahké.

Máj 2010... Už len pár dní od pôrodu. Vierka má termín 10. júna a veľmi sa teší. Tehotenstvo prežila v celkovej pohode, obklopená ľuďmi, ktorí ju majú radi a podporujú. Spolu študujeme na jej záverečné skúšky, ktoré bude mať v septembri. Je rada, že popri deťoch sa môže venovať aj rozvíjaniu svojej osobnosti. Je veľmi často unavená. Už teraz vytvárame spoločne s mamkou plán, ako to bude u nás vyzerať, keď mamka odíde do pôrodnice. Financie od vás by chcela využiť na výdavky spojené s jej pobytom v nemocnici, s deťmi v tom čase budú dobrovoľníčky, ktoré sa im počas roka venujú a sú ochotné na pár dní ju nahradiť v úlohe matky. Veronika si túto pomoc veľmi váži. 

Jún 2010... 4. júna sa nám narodila NELKA. Mamička skoro porodila v aute pri prevoze do nemocnice, takže to všetko nemala ani čas spracovať. Počas pobytu v nemocnici boli s jej ďalšími dcérami dobrovoľníčky, ktoré veľmi ochotne nahradili mamičku a varili, prali, upratovali, v noci vstávali k najmladšej dcérke a ráno nosili dve staršie do škôlky. Po pár dňoch sa mamka z nemocnice vrátila a začal sa kolotoč starostí a radostí mamky  a jej štyroch dcér.

Júl 2010... Mesiac júl bol pre mamku aj pre deti vzrušujúci. Všetky dievčatá boli doma, a tak mala mamka plné ruky práce. Vďaka podporovateľom a dobrovoľníkom sa však dve najstaršie dcérky mohli po prvý raz v živote zúčastniť v  tábore, a tak si aj mamka mohla trochu užiť čas s dvoma najmladšími dievčatami. Tábor sa dievčatám vydaril a mamka si tiež pochvaľovala jej čas..

Je veľmi vďačná za duchovnú aj materiálnu podporu, ktorá sa jej dostáva

a rozhodla sa, že koncom budúceho mesiaca dá svoje deti pokrstiť. Tešíme sa spolu s ňou.

August 2010... Aj august pokračoval tak "prázdninovo", hovi zž boli všetky dievčatá doma a mamka sa musela viac obracať. Dobrovoľníci však pomáhali naďalej. Je to pre Vieru úžasná pomoc. Veľmi sa usiluje, aby sa deti aj napriek zložitej situácii mali čo najlepšie a je to aj vďaka vám, milí priatelia.

September 2010... Najstaršie dcérka začala od septembra navštevovať základnú školu a spolu s ňou sa na skúšky pripravovala j mamka. Popri namáhavej práci okolo štyroch detí sa mamka snaží aj sama ukončiť si vzdelanie. Môže byť tak pre svoje dcéry príkladom vo vzdelávaní. Koncom mesiaca ochoreli skoro všetky, no najmladšia Nelka sa statočne drží, je zdravá a raste ako „z vody“.

Október 2010... Veronika mala posledný mesiac veľa prace so zostavovaním režimu, pri ktorom zvládne sama všetky svoje deti. Pri nosení najstarších dcér do škôlky a školy jej asistujú aj dve najmladšie, je to veľakrát únavné a pracné, obliecť a pripraviť všetky štyri deti, ale inak to nejde. Mamka sa však usiluje a je blízko najmenšej Nelky každú sekundu. Nelka oslávila začiatkom mesiaca svoj 5. mesiac a už má takmer 7 kilogramov. Koncom mesiaca mala pár dni vyššie teploty, no nič vážne to nebolo. Je to malý bojovník. Keď všetky dievčatá večer zaspia, mamka sadne ku knihám a spolu s dobrovoľníčkou sa učí. Skutočne to nemá ľahké, ale je povzbudená aj vašou pomocou a podporou.

November 2010... Ako to už v chladné dni chodí aj Vierine deti boli skoro celý november choré, raz jedna, potom druhá a tak aj tretia a štvrtá. Mamka to však zvládla a dievčatá sú už viac menej zdravé, tešia sa zo snehu a svojej najmenšej sestričky. Tej sa už tlačia prvé zúbky, tak je trošku nepokojná, ale mamka už vie ako v takej chvíli zakročiť. Nelka má už 7 kilov a 57 cm.

December 2010... Vianoce a Nový rok prežili mamka s Nelkou a tromi  dievčatkami doma a tešili sa z toho, že môžu prežiť prázdniny plné snehu. Nelka má už 8kíl a 67cm. Rastie ako z vody, veľa papá a stále sa učí niečo nové. Vie už dvíhať hlávku, keď leží na brušku, stavia sa na nohy a stále sa smeje. Pre mamku nebolo jednoduché byť tri týždne celý deň s deťmi sama, no zvládla to. 

Január 2010... Vianoce a Nový rok prežili mamka s Nelkou a troma dievčatkami doma a tešili sa z toho, že môžu prežiť prázdniny plné snehu. Nelka má už 8 kg a 67cm. Rastie ako z vody, veľa papá a stále sa učí niečo nové. Vie už dvíhať hlávku, keď leží na brušku, stavia sa na nohy a stále sa smeje. Pre mamku nebolo jednoduché byť tri týždne celý deň s deťmi sama, no zvládla to.

Február 2011... Malej Nelke sa darí dobre, stále sa smeje a pritom pekne tlieska rúčkami. Má už viac ako 9 kíl, pekne papá a lozí. Jej sestričky jej radi pomáhajú a oboznamujú ju so svetom. Pretože je nimi neustále obklopená, nemá rada, keď je na chvíľku sama. Je veľmi šikovná a zdravá. Celý mesiac sa všetky dievčatá „držali“ a ani jedna neochorela, z čoho sa teší hlavne mamka.

Marec 2011... Počas tohto mesiaca Nelka narástla o zopár centimetrov a pribrala opäť jedno kilo. Sama sa už postaví a trošku už aj sama postojí, z čoho má veľkú radosť a nevadí jej, ani keď po chvíľke spadne. Tieto jej malé krôčiky k samostatnosti povzbudzujú aj mamku k tomu, že si hľadá zamestnanie aspoň na pár hodín týždenne. Musí sa postaviť na vlastné nohy, keďže tento mesiac prišla tragicky o manžela, s ktorým síce nebývala v spoločnej domácnosti, ale predsa bol otcom všetkým dievčatám a bude im chýbať.

Apríl 2011... Rodina sa pomaly spamätáva zo straty otca. Viera si uvedomuje, že už bude ozaj na všetko sama. Dievčatá rastú a mamke robia ozaj radosť. Napriek všetkým ťažkostiam je rada, že ich má. Okrem toho má okolo seba veľa dobrých ľudí, ktorí jej pomáhajú a to ju drží nad vodou. Je vám veľmi vďačná za pomoc.

Máj 2011... Viera tento mesiac v našom projekte končí. Nelka pred pár dňami oslávila svoj prvý rôčik. Veľmi rada behá, ale keďže nemá ešte v chôdzi veľkú istotu, ku každému sa valí s otvorenou náručou a veľkým úsmevom na tvári. Je veľmi šikovná, jej prvé slová sú mama, papa, ešte. Staršie sestry ju ochotne učia novým veciam a tešia sa z jej malých úspechov. Je veľmi pekné sledovať ich detskú radosť pri hrách. Mamička navštevuje kurz šitia dvakrát v týždni, je tiež úspešná a precízna pri zverenej práci. Pomaly získa certifikát, ktorý veríme, že jej v budúcnosti bude prínosom.