Eva

Popis situácie

Moje detstvo veru nebolo veselé. Bolo nás doma šesť detí a rodičia nežili ideálne. Mama od nás odišla, keď sme boli celkom malí a otec, hoci aj chcel, sa nedokázal o nás postarať. Takže som vlastne bola "rada", keď som sa v deviatich rokoch ocitla v detskom domove. Mala som tam všetko, čo som potrebovala. Po dosiahnutí plnoletosti som sa vrátila k svojmu otcovi, ktorý bol chorý a po čase svojej vážnej chorobe aj podľahol.

Vždy som si hovorila, že moja rodina bude vyzerať inak a deťom dám všetko, čo len bude v mojich silách, no najmä lásku, pokoj a strechu nad hlavou. 

Vydala som sa, postupne sa nám narodili dvaja chlapci. Žili sme v skromnosti, ale pokojne. V manželovi som však veľkú oporu nemala. V prvom rade sa zaujímal sám o seba. Vždy bolo všetko na mne. Ale usilovala som sa zo všetkých síl, pracovala som a nejako to šlo... V apríli tohto roka sam prišla o zamestnanie. V regióne s vysokou nezamestnanosťou sa mi ďalšiu prácu nepodarilo nájsť. Vzhľadom na vek chlapcov, jeden má 13 a druhý 10 rokov, som nemohla ísť pracovať inde. Manžel je chorľavý, bez zamestnania a v krátkom čase ho čaká operácia a pravdepodobne dlhší pobyt v nemocnici. 

V tejto situácii som zistila, že čakám dieťatko. Bola som z toho zdrvená, lebo manžel to dáva za vinu mne a celé moje okolie ma nahováralo, aby som si dala dieťa zobrať. Ja sa však poznám, nikdy by som sa s tým nevyrovnala. Aby situácia bola ešte zložitejšia, lekár mi zistil, že čakám dvojičky. Bola som úplne na dne a vtedy som sa dozvedela o tomto zaujímavom projekte. Zrazu sa mi zdalo, že to musím s pomocou dobrých ľudí nejako zvládnuť. Po stretnutí so zodpovednými chcem o to aj s vašou pomocou zabojovať.

Október 2009... Eva sa už pomaly vyrovnáva so situáciou. Urobila to najzávažnejšie rozhodnutie a na dieťatká sa už teší. Vie, že to nebude pre ňu ľahké, veď je na všetko sama a nemôže zlyhať. Verí však, že s vašou pomocou to určite zvládne. Usiluje sa aj s tým málom, čo má, hospodáriť tak, aby jej niečo zostalo na horšie časy.

November 2009... Eva sa už zmierila so situáciou. Stará sa o domácnosť a pripravuje sa na závažnú zmenu. V okolí nemá veľa podpory, ale je vďačná tým, ktorí stoja pri nej. Zatiaľ sa zdravotne cíti dobre a to je pre ňu veľmi dôležité. Je oveľa pokojnejšia a vyrovnanejšia.

December 2009... Vianoce prežila Evka s rodinou skromne, ale pokojne a aj vďaka vám im nič podstatné nechýbalo. Veľmi dobre spolupracuje aj s centrom a veľmi jej pomáha, že tam našla podporu. zdravotne sa zatiaľ cíti dobre, tehotenstvo zvláda a dobre funguje aj v domácnosti. je veľmi zodpovedná a pomáha aj iným. Našla vďaka projektu ozaj rovnováhu a teší sa na svoje dieťatká.

Január 2010... Evka všetko zvláda dobre. Venuje sa deťom a pripravuje sa na príchod ďalších dvoch. Bude to veľká zmena, ale je vyrovnaná a cíti sa dobre. Veľmi jej pomáha vaša podpora a veľmi dobre spolupracuje aj s centrom.

Február 2010... Postupne ako sa blíži termín pôrodu Evka už začína byť unavenejšia a ťažšie sa jej chodí. Všetko sa však usiluje zvládať a nezanedbáva ani starostlivosť o deti. S centrom aj naďalej veľmi dobre spolupracuje a je prístupná akýmkoľvek dobrým odporúčaniam. Je skromná a usiluje sa myslieť aj na horšie časy. jeveľmi vďačná tým, čo jej podávajú pomocnú ruku a predovšetkým vám.

Marec 2010... Veľká správa... Evka porodila krásne, zdravé dvojičky - chlapčeka Boriska a dievčatko Elišku. Je veľmi šťastná, aj keď to bolo cisárskym rezom a ešte je celá ubolená. Deti mali obidve cez dva kilogramy, ale aj tak ich na chvíľku dali do inkubátora, lebo sa narodili trochu skôr. Ozvala sa mi aj z pôrodnice a chcela, aby som vám za všetku pomoc a podporu zo srdca poďakovala.

Apríl 2010... Tak Evka je už konečne so svojimi drobcami doma. Fyzicky ešte nie je úplne fit, ale musí sa obracať, lebo všetku starostlivosť musí poskytovať dvojmo. Napriek všetkému je veľmi šťastná, že nepodľahla tlaku ľudí, ktorí jej odporúčali potrat. Sama mi povedala, že by sa s tým nikdy nezmierila. Aj ostatní členovia rodiny sa usilujú pomáhať, a tak to nejako ide... 

Máj 2010... Celá rodina Evky si už pomaly zvykla na novú situácia a všetci sa usilujú pomáhať. Deti sú nádherné, zapája sa podľa možností aj otec, ale najväčšia záťaž je na Evke. Našťasti sa už zdravotne dostáva do normy a zvláda náročné chvíle. Z detí má však veľkú radosť a nedala by ich za nič ne svete.

Jún 2010... Evka to s tými dvoma malými "živáňmi" ozaj nemá ľahké. Ale usilujú sa jej pomáhať aj ostatní členovia rodiny. Je však veľmi pokojná a šťastná, že aj vďaka vám sa mohla rozhodnúť, ako sa rozhodla. Veľmi je vám za to vďačná. Letné dni távia viac vonku. Je to teraz trochu lepšie, lebo už aj starší chlapci sa pomaly chystajú na prázdniny.

Júl 2010... Evka má plné ruky práce aj počas prázdnin, hoci sa jej veľa dobrých ľudí usiluje pomôcť. Nikdy však svoje rozhodnutie počúvať v prvom rade svoje svedomie neoľutovala. Všetci sa už so situáciou vyrovnali a sú spokojní, aj keď žijú skromne. Zo srdca všetkým ďakujú.

August 2010... Borisko a Eliška rastú ako z vody a všetci okolo ich majú veľmi radi aj starší bratia sa občas pohrajú, alebo povarujú, keď spinkajú. Teraz, cez prázdniny na to majú viac času ako cez školský rok. Avka to všetko v tichosti zvláda, hoci niekedy večer padá od únavy.

September 2010... Pre starších chlapcov sa už začal školský rok, a tak má Evka ešte viac práce. Borisko a Eliška sa držia. Sú veľmi životaschopní a ako dvojčatá sú na seba naviazaní. Napriek tomu, že sa Evka má čo obracať, je veľmi šťastná, že sa nedala prehovoriť a deti si nechala.

Október 2010... Evka má stále toho dosť, i keď sa jej viacerí usilujú pomáhať. Veľmi je vďačná aj vašej podpore. Bez nej by to bolo ozaj zložité. Celá rodina sa usiluje držať spolu a to je takisto veľmi dôležité. Deti sú veľmi podarené, robia všetkým okolo radosť a predovšetkým mamičke.

November 2010... Evkine malé šidlá rastú ako z vody. Všetci ich majú veľmi radi a usilujú sa pomôcť. Evka je veľmi starostlivá mama a má sa ozaj čo obracať. Blížia sa Vianoce a celá rodina ich chce v skromnosti, ale v spokojnosti prežiť. Veď sú to prvé Vianoce s dvojčiatkami.

December 2010... Evkina rodina prežila pekné, hoci skromné Vianoce. Už si ani nevedie predstaviť, že by tie dva malé drobce neboli s nimi. Evka sa nám ozvala s novoročným vinšom aj telefonicky. Je vám všetkým vďačná za pomoc a podporu. Hoci sa má čo obracať, je pokojná a vyrovnaná, odhodlaná čeliť budúcnosti.

Január 2011... Zimné obdobie je pre Evku  náročnejšie. Keď chce ísť s deťmi von a kým ich oblečie, trvá to večnosť. Deti by všetko chceli mať naraz a Evka má len dve ruky... Malí sú však veľmi zlatí, živí ako striebro. Zdravotne sa držia, nejaké tie soplíky ich neobišli. Všetci sú vám veľmi vďační za pomoc.

Február 2011...  Až aby tu bola jar, slniečko. Evka už má toho obliekania dvojmo až po zuby. Okrem toho sa treba venovať aj dvom starším, aby v škole niečo nezanedbali. Evke záleží na tom, aby mali vzdelanie, lebo si uvedomuje, že to je ich budúcnosť. Eliška a Borisko už budú mať pomaly rok. Už navzájom komunikujú, takže niekedy im nikto nerozumie. Evke skutočne robia radosť, aj keď je to veľmi náročné.

Marec 2011...  Ani sa nám nechce veriť, že Eliška a Borisko už oslávili svoj prvý rôčik života. Pomaly budú v našom projekte končiť. Dúfame, že si nájdu spôsob, ako prežiť aj naďalej. Veď Evka je veľmi svedomitá a dobrá mama. Je veľmi vďačná, že stretla tak veľa dobrých ľudí, ochotných pomôcť. Nikdy v to predtým nedúfala.