Beáta

Popis situácie

Mám 26 rokov a odmalička som vyrastala u starkej, pretože moja mama mala v čase, keď som sa narodila, iba 16 rokov. Neskôr si mama našla nového partnera, podnikateľa, s ktorým sa zosobášila a  boli spolu 10 rokov. Narodilo sa im dieťa, môj brat. V tom čase som bývala s nimi. Najprv bolo všetko v poriadku, ale neskôr začal mamin manžel piť, hľadať si nové známosti a biť mamu.  Mama aj so mnou ušla k mojej starkej, môjho brata zobral manžel k svojej matke a nakoniec sa rozviedli. Po nejakom čase si mama našla nového partnera, s ktorým je už 17 rokov, majú spolu 2 deti a sú spolu šťastní.

So svojim neskorším priateľom som sa zoznámila, keď som chodila na strednú školu. Zo začiatku bolo v našom vzťahu v podstate všetko v poriadku, až na to, že môj priateľ strašne žiarlil, keď som napr. išla na návštevu k mame, podozrieval ma, že idem preč preto, že mám niekoho iného.  Keď som mala 18 rokov, narodil sa nám prvý syn, neskôr prišiel na svet aj druhý. Postupom času začal môj priateľ piť, vodiť si domov iné ženy a odo mňa chcel, aby som fungovala ako ich slúžka. Keď som neposlúchla, strašne ma zbil. Niekoľkokrát som ušla aj s deťmi k mame, on za mnou vždy prišiel a prehováral ma, aby som sa k nemu vrátila, že sa to už nebude opakovať. Odpustila som mu, on sa niekoľko týždňov správal normálne a potom sa známy kolotoč spustil nanovo. Niekoľkokrát surovo zaútočil aj na naše deti  Medzitým všetkým som znovu otehotnela. Po dvoch mesiacoch od otehotnenia môjho priateľa zatvorili, takže sa naša dcéra narodila počas jeho pobytu vo väzení. Keď sa vrátil z väzenia, správal sa „normálnejšie“ ako predtým - zamestnal sa a bil ma menej surovo. Neskôr ale začal znovu chodiť na zábavy a piť a kolotoč násilia a mojich útekov s deťmi k mame sa znovu rozbehol naplno... Vyhrážal sa mi, napadol dokonca aj moju mamu a členov mojej rodiny. Podala som naňho aj trestné oznámenie, pre nedostatok dôkazov ale skončilo iba finančnou pokutou. Keďže sa ale môj priateľ nedokázal správať normálne, kopili sa mu priestupky, až nakoniec znovu skončil vo väzení a ja som zostala v byte, kde sme žili, s deťmi sama. Postupom času sa ku mne nasťahovala matka môjho priateľa, jej druh a jeho bratranec. Doma neustále pili, fajčili, kričali, deti nemohli spať. Najstarší syn kvôli tomu niekoľkokrát nemohol ísť do školy. Bratranec môjho priateľa ma znásilnil a ja som otehotnela... Neskôr odkúpil byt, v ktorom sme bývali, chcel odo mňa nájomné, mne nezostávali peniaze na jedlo a plienky pre deti a všetko som to zvládala len s pomocou mojej mamy.

Uvedomila som si, že nie je možné, aby sme (ja a deti) naďalej žili medzi takýmito ľuďmi a s pomocou mamy som sa rozhodla konať - odísť od nich, opustiť svojho partnera, a začať spolu s deťmi nový život... 

Jún 2009... Beáta si spolu s deťmi zvyká na nové prostredie. Vie, že je to len dočasné, lebo v júli sa bude sťahovať do domova, kde bude môcť zostať na dlhší čas. Je však spokojná, lebo nemusí mať z ničoho strach. S deťmi sa v noci dobre vyspia, majú potrebné prostriedky na živobytie a môže sa pokojne pripravovať na príchod nového človiečika do ich rodiny. Je vám za to všetko veľmi vďačná.

August 2009...  V mesiaci august 2009 sa Beáta venovala najmä prípravám na pôrod svojho dieťaťa. Po niekoľkých komplikáciách súvisiacich s určením dátumu pôrodu nakoniec porodila 24.08.2009 zdravého chlapca. Svojho syna sa ihneď po narodení vzdala – hoci to nebolo ľahké, cítila, že silne traumatizujúce okolnosti, za ktorých bolo dieťa počaté (znásilnenie), by jej bránili v tom, aby ho vychovávala „naplno“, s láskou, ktorú si zaslúži a pre jej dieťa bude lepšie, ak bude vyrastať u niekoho, kto ho bude s láskou vychovávať. Zaslúži si to! Podľa aktuálnych informácií by mal byť Beátin syn umiestený do starostlivosti profesionálnej rodiny a následne adoptovaný mladým párom (ktorý sa už bol v pôrodnici pozrieť na svojho potencionálneho syna), ktorý nemôže mať vlastné deti. 

September 2009... Dňa 02.09.2009 sa Beáta aj s deťmi presťahovala do zariadenia, kde môže zostať dlhší čas. Ešte sa z celej situácie spamätáva a je odkázaná na pomoc psychológa. Zmena prostredia jej svojím spôsobom pomohla a je rada, že sa aspoň rozhodla dať dieťatku život a umožnila, aby mu šťastný život mohli poskytnúť náhradní rodičia.

Október 2009... U Beáty nastal obrovský zvrat. Rozhodla sa zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie a synčeka si chce nechať. Uvedomila si, že má len ju a keď ho uvidela, ako k nej vystiera rúčky, totálne ju to zmenilo. Vie, že to už nebude také ľahké, lebo je to teraz na rozhodnutí súdu. Ale chce pre to urobiť všetko. Všetci okolo nej jej v tom pomáhajú, a preto je aj vám veľmi vďačná za pomoc.

November 2009... Beáta naďalej bojuje o svojho synčeka. Nie je to jednoduché, lebo teraz už o tom musí rozhodnúť v decembri súd. Je šťastná, že má okolo seba toľko ľudí ochotných pomôcť. Je to dôležité najmä v tomto predvianočnom období. 

December 2009... V tomto mesiaci sa rozhodne, či Beáta získa svojho synčeka. Uvedomila si, čo pre ňu znamená a tešlia sa na neho aj ostatné deti. Vianoce prežili v pokoji, deti sa tešili, že mohli spolu tráviť viac času. Našli si už v zriadení svojich kamarátov. Užívajú si aj zimné radosti

Január 2010... Tak sa to podarilo... Beáta dostala svojho synčeka späť. Bola to pre ňu veľká dráma, ktorú si tak trochu zapríčinila sama. Teraz sa už pripravuje na to, že si synčaka prinesie k sebe. Ešte sú k tomu treba nejaké formality. Ostatné deti sa už na neho veľmi tešia. Beáta to nebude mať ľahké, lebo s financiami stále bojuje, ale dúfa, že aj s vašou pomocou sa jej to podarí.

Február 2010... Beáta aj deti sa veľmi potešili malému chlapčekovi a začali mu venovať starostlivosť a pozornosť. Pribudlo im oveľa viac povinností, ale sú šťastní, že sú konečne všetci spolu. Zo srdca ďakujú za vašu pomoc, lebo bez nej by to nezvládli.

Marec 2010... Všetci si už zvykli na malého a majú z neho veľkú radosť, i keď beáte pribudlo starostí, je rada, že sa rozhodla vziať si ho k sebe. Veď deti sú azda to jediné, čo jej prináša radosť. Veľmi je vďačná všetkým, čo jej pomáhajú.

Apríl 2010... Beáta si už ani nevie predstaviť, že by malého nemala pri sebe. Priniesol do rodiny veľa radosti, hoci pre maminu to všetko nie je ľahké. Pomaly začínajú rozmýšľať o tom, ako by si mohli svoje bývanie vyriešiť natrvalo. To ustavičné provizórium je pre ženy, ktoré si tak veľa vytrpeli,  často veľmi skľučujúce. 

Máj 2010... Beátin synček rastie a je to teké pokojné bábätko. Všetci ho majú veľmi radi. Beáta sa má čo obracať. Aj ostatné deti jej trochu pomáhajú, ale aj tak je väčšina toho na nej. tešia sa už na prázdniny, že budú staršie deti trochu voľnejšie.

Jún 2010... Beáta aj s deťmi sa už tešia, že sa trochu vyčasilo a môžu viac času tráviť vonku. Staršie deti sa už tešia na prázdniny a Beáta sa im bude môcť viac venovať. Nemá to ľahké, lebo je na všetko sama a nemôže si dovoliť zlyhať ani ochorieť. Je vám veľmi vďačná za pomoc, lebo si uvedomuje, že bez vás by to v žiadnom prípade nezvládla.

Júl 2010... Samko je bacuľatučký, spokojný chlapček. V auguste bude mať jeden rôčik. Je veľmi tichučký, prehrá sa aj sám, rád chodieva so svojou mamou, je veľmi dobrý papkáč. Zje všetko to, čo jeho nezje. Má rad samotu, aj spoločnosť, rád si džavoce, začína už rozprávať. Ešte sám nechodí.

August 2010... Beata bude tento mesiac v našom projekte končiť. prežila si toho ozaj veľa a ako sama hovorí, nebyť vašej pomoci, nezvládla by to. Dnes má deti pri sebe a v zariadení sa veľa naučila, ako sa pripraviť na skutočný život. Prajeme jej, aby jej to vyšlo. Aby mala veľa radosti z detí a raz boli jej oporou.