Jana

Popis situácie

Mám 37 rokov, som vyučená krajčírka, pár rokov som v odbore pracovala. Môj život nebol doteraz ľahký, poznám predovšetkým jeho temné stránky. Usilujem sa svedomito pracovať a môj život sú moje deti i problémový  partner. Deti sú vo veku 16, 14, 11, 10, 8, 5, 2, v spoločnej domácnosti žijem s piatimi.

Najstarší žije s babkou, 10-ročný je ťažko mentálne postihnutý, žije v domove , občas si ho berieme domov, najmä na sviatky.

Partner je impulzívny, agresívny človek, často nezamestnaný. Deti má rád, avšak pre jeho nešťastnú povahu som sa od neho pokúšala viackrát odísť.Týral ma duševne i fyzicky, dokonca aj v tehotenstve, za čo bol aj uväznený.Dobre poznám, čo je to „byť na dne“. Zostala som s piatimi malými deťmi sama. Kým bol partner vo väzbe, dostala som výpoveď zo svojho bytu, pretože som nevládala platiť nájomné, prežívala som v nevykurovanej pivnice pod svojím pôvodným bytom, v podstate na ulici. Nemala som kam ísť, cítila som sa ohrozená , ale kvôli maloletým deťom som sa nemohla zamestnať.

Našli sa predsa dobrí ľudia, ktorí mi pomohli vybaviť  dočasné ubytovanie v krízovom centre, kde sme si trochu oddýchli. Po ukončení  pobytu som sa opäť vrátila k partnerovi, do bytu po jeho matke, inú možnosť som ani nemala. Kvôli deťom som znášala  jeho nálady, pravidelne platím nájomné, aby som s deťmi už nikdy nezostala bez domova.

Stalo sa, že som opäť otehotnela, dieťa som si nedokázala dať vziať, veď všetky svoje deti milujem a starám sa o ne najlepšie ako sa dá v rámci možností  a opäť som na ne celkom sama. Partner je znovu vo výkone trestu, kde nemá prácu, takže mi nemôže posielať žiadne peniaze. Muž mi chýba, lebo mi s deťmi pomáhal, i s financiami, vďaka brigádam. Stále dúfam, že sa zmení.

Nebyť pomoci dobrých ľudí, za ktorú som veľmi vďačná, by sa to ani nedalo zvládnuť

Preto sa obraciame na vás s prosbou o finančnú podporu, aby som mohla udržať rodinu spolu.       

Život sa so mnou nikdy nehral, dnes som už poučená a som si vedomá aj množstva vlastných chýb. Napriek všetkému sa o deti usilujem riadne starať, vypomáhala som si, kým som mohla, aj občasnými brigádami. Snažím sa deťom vytvoriť pokojný a bezpečný domov. Deti chodia do škôlky a školy, učia sa dobre, sú šikovné, navštevujú krúžky. Je u mňa síce skromne, ale vždy čisto a navarené, mám túžbu zabezpečiť deťom  dobrý život. Vaša pomoc ma utvrdzuje v tom, že sa mi to raz podarí. Verím, že dieťatko, ktoré v sebe nosím, bude pre všetkých požehnaním, hoci je to veľmi zložité.

Jún 2009... Jana má pre vás veľkú novinu. Narodil sa jej prekrásny chlapček Matúško. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré musela prekonať, má z neho obrovskú radosť a dúfa, že keď vyrastie bude pre ňu oporou. Predsavzala si z neho vychovať statočného a svedomitého človeka, už aj preto, že jej tak veľmi pomáhate. Dúfa, že aj jeho otec sa pri pohľade ne krásneho syna spamätá...

Júl 2009... Matúško sa už má k svetu. Všetci sa z neho veľmi tešia. Aj mamička sa už cíti dobre. Vďaka vašej pomoci môže deťom dopriať to, čo bolo predtým pre nich nemysliteľné. Ovocie, mliečne výrobky, pre iné deti je to samozrejmé, ale nie pre nich. preto sú vám všetkým veľmi vďační.

August 2009... Prešiel ďalší mesiaca ja tlmočím Janinu  veľkú vďaku za pomoc. Teraz sa borí s nástupom do školy  a s tým spojenými väčšími finančnými nárokmi, má totiž prváčika. Teda už tri deti v škole, jeden v škôlke. Má však trochu viac času na tých dvoch najmenších. Je stále sama, bez muža, ale teší sa zo zdravého bábätka, ktorému chutí mamine mliečko a občas sa zdá, že už  mu je aj primálo... Objavil sa malý problém, keď bude starší, bude musieť ísť na operáciu, trpí na koliku, čo je vraj u malých chlapcov bežné, znáša to bez väčších problémov. Chystáme sa na krst. Jana sa teší z novej práčky, ktorá jej vďaka vám veľmi uľahčuje život. Zo srdca  ďakujeme.

September 2009... Tento mesiac bol pre Janu fyzicky aj finančne náročný. prváčik sa už v škole rozbieha a Jana sa usiluje mu venovať. Malý Matúško rastie a je veľmi milý. Ostatní súrodenci ho veľmi milujú a to mamičku osobitne teší. Usiluje sa deťom vynahradiť aj to, čo nedostávajú od otca. Žijú veľmi skromne, ale usilujú sa držať spolu a pomáhať si. jana vám veľmi ďakuje za prejavenú pomoc a podporu.

Október 2009...  Jana je stále sama, bez muža, teší sa zo zdravého bábätka, ktoréme chutí jej mliečko a občas sa zdá, že už  mu je aj primálo... Objavil sa malý problém, keď bude starší, bude musieť ísť na operáciu, trpí na koliku, čo je vraj u malých chlapčekov bežné. Znáša to bez väčších problémov... Chystáme sa na krst Matúška a tešíme sa z novej práčky, ktorá nám vďaka vám veľmi uľahčuje život. Ďakujeme, zo srdca ďakujeme.

November 2009... S Janou je všetko poriadku. Deti sa postriedali v nachladeniach, ale nič strašné, tešia sa na  Mikuláša. Pozvali ich dobrí ľudia zo škôl, škôlky i z Magisu. Mama má trošku obavy ako, zvládne tie darčeky, na ktoré deti tak čakajú... a radi by išli aj za ich chorým bračekom cez vianoce do ústavu, aspoň na chvíľku.  Nuž je to „husté“. Jana dúfa, že bude mať na to všetko zdravie i prostriedky... a najmenší je zlatý, usmievavý, také slniečko. Každého teší, každý kto k nim príde, rád vidí. Posielame  aj foto, ako ho prezliekli za anjela, veď on už vlastne anjelikom pre ostatných je. Prajeme aj vám, dobrí ľudia,

požehnané a pokojné sviatky a ďakujem za všetko, čo robíte pre nás i pre druhých, nech Vás Pán Boh odmení.

December 2009... Jana s deťmi strávili pokojné Vianoce. predovšetkým vďaka ľuďom ochotným pomôcť mali všetko to základné, čo nevyhnutne potrebovali, ba vyšlo aj na skromné darčeky a ovocie. Predovšetkým sa tešili, že sú spolu, len otec akosi chýbal... Navštívili aj bračeka, ktorý nemohol byť s nimi.

Január 2010...  Jana má plné ruky práce, ale všetko zvláda v pokoji a predovšetkým vďaka vašej pomoci. Ešte stále je bez muža, ale dúfa, že po návrate sa im podarí postaviť sa na vlastné nohy. Nemaľuje si vzdušné zámky, túži len po skromnom a pokojnom živote, aby sa mohla venovať svojim deťom a vychovať z nich poriadnych ľudí.

Február 2010... Aj v tomto mesiaci plynul život svojou cestou. Jana ne ešte stále sama s deťmi. Má toho dosť, lebo je na všetkosama a nemôže zlyhať. Vaša pomoc je však preňu nenahraditeľná. Aspoň vie, že sa má z čoho postarať o deti. Malý Maty rastie ako z vody a je veľmi milý. Ostatní súrodenci majú z neho veľkú radosť.

Marec 2010... U Jany až na jarné prechladnutia je všetko v poriadku.  Matúško je veľmi zlatý, bystrý, usmievavé slniečko rodiny. Začína sa stavať na nôžky, chcel by chodiť... ale má ešte čas.
Mamka, stále ešte sama, sa o deti stará príkladne, chodia do školy, škôlok.  Je u nich čisto, navarené a dvere otvorené pre iných, čo potrebujú pomoc. Vie sa podeliť aj s tým málom, čo má. So staršími deťmi sa chystá po zime vymaľovať a teší sa, že si v kuchyni dala urobiť taký jednoduchý obklad, imitácia dreva. Dobrí ľudia jej podarovali stôl so stoličkami, zasa je tam o trošku útulnejšie... Aj vám je veľmi vďačná za pomoc a podporu.

Apríl 2010... Jana je stále sama, možno už zvyknutejšia, ale je to namáhavý kolobeh. Druh bude vo väzbe do januára 2011, od muža nedostáva celkom nič, pretože vo väzbe nemá prácu. A tak jej nijako neprispieva. S peniažkami vychádza len tak tak, na doraz. Nebyť vašej pomoci, nemá šancu to zvládnuť. Veľká vďaka.

Máj 2010... Matúško predvčerom slávil rôčik, s úsmevom a už po vlastných. Problémy  doma pretrvávajú. Všetko je po starom. Jana je na všetko sama, ale deti i mama sú v priadku, dokonca sa snažia pomáhať druhým, ktorí sú na tom ešte ťažšie. Napriek šetreniu  im prišiel nedoplatok za vodu v obrovskej výške, vyše 700 eur,  hoci mali na elektrike preplatok, je to pre Janu veľká rana, lebo nevie, ako to uhradí.  Nemajú vlastný vodomer. Mali poruchu, ktorú ohlásili, správca to neprišiel opraviť a teraz tú spotrebovanú vodu rozrátali na všetkých nájomníkov, dokonca aj tých, ktorí boli celý rok v zahraničí a byt neužívali... Bránia sa, nesúhlasia, napísali odvolanie správcovi aj mestu, ale nevedia, čo bude, samozrejme že taký vysoký dlh nemajú z čoho zaplatiť....

Jún 2010...   Jana už mala tento mesiac v našom projekte skončiť. Jej situácia je však naďalej veľmi zložitá a bez pomoci od vás by nemala šancu s deťmi prežiť a prišla by o ne. Preto sme sa rozhodli do vyriešenia jej najhoršieho obdobia naďalej jej pomáhať. Za všetko vám zo srdca ďakuje.

Júl 2010... Jane sa situácia veľmi nezmenila. Stále je ťaživá, ale vďaka vašej pomoci to najhoršie zvláda a je šťastná, že môže byť so svojimi deťmi. Je to veľmi ťažké, keď sa matka musí báť, že jej deti vezmú len preto, že je vo veľmi zlej sociálnej situácii.

August 2010... Jane sa situácia nezmenila. Zostáva naďalej v našom projekte, lebo skutočne nemá riešenie a bez vašej pomoci nemá šancu to zvládnuť. Miluje svoje deti a stará sa o ne. Preto nechceme, aby len vďaka zlej materiálnej sitúcii musela o deti prísť. Zo srdca vám ďakuje za pomoc.

September 2010...  Jana je veľmi vďačná, že mohla zostať aj naďalej v projekte. Nevie si ani predstaviť, čo by bolo bez vašej pomoci, asi by už deti boli v detskom domove a to si ona nezaslúži, lebo je dobrá a starostlivá mama, od septembra má o školáka viac, už 4 deti sú školopovinné.
Malý Matúško chodí, samostatne chce  jesť a piť, začína rozprávať, je smejko, on si mamkine starosti našťastie neuvedomuje. Mama sa snaží a má čo robiť, je v jednom kole, účty, nedoplatky za vodu, ešte sa jej aj rozpadla stará kuchynská linka... s deťmi k lekárke, sama má problémy so srdcom, nesmie sa rozčuľovať, potrebuje pokoj, viete si predstaviť pokoj v dvojizbovom byte so šiestimi deťmi, ktoré každý deň navštívi aspoň šesť ďalších ich kamarátov. Časť detí mala aj trochu výnimočnej radosti, z organizácie Človek pre človeka  a Magis boli dve z jej detí v tábore vo Vyšných Ružbachoch. Bolo im tam veľmi dobre a veselo.  Jana zatiaľ situáciu zvláda, Jej muž by mal prísť domov v januári.

0któber 2010... Rodina zváda svoju ťaživú situáciu s odhodlaním. Jana sa veľmi usiluje a je mimoriadne vďačná vašej pomoci. Bez nej by to určite nezvládla. Ako damoklov meč visí nad ňou odobratie detí. Bola by to veľká škoda, lebo Jana sa o ne skutočne vzorne stará a venuje sa im. Aj vďaka tomu dosahujú veľmi dobré výsledky v škole.

November 2010...  Jana už netrpezlivo čaká na návrat svojho muža. Predsa je len pre ňu s ním situácia ľahšia. Žiaľ do Vianoc to však nebude, a preto ich musí ešte tento rok prežiť sama so svojimi deťmi a obrovskými problémami. 

December 2010... December bol ťažký, plný strachu a obáv. Najmladší Matúško bol pár dní v nemocnici s črevnou chrípkou,  ťažký priebeh a dehydratácia jeho telíčka ich vystrašila, ale je už doma v poriadku,  znova veselý, bez stopy po chorobe. Najstarší chlapec zasa preležal týždeň v nemocnici, prekonal operáciu slepého čreva, tiež je už našťastie po všetkom a cíti sa dobre.

Boli však aj pekné chvíle - Mikuláš, vianoce a vďaka vašej  pomoci, Magisu a školy, boli pre deti  aj drobné darčeky, za všetko zo srdca vďaka.

Muž Jany by sa mal v januári vrátiť. Jana sama nevie, či to bude dobré alebo zlé... Dúfa, že sa zmenil.

Január 2011... U Jany nastali mnohé zmeny. Muž sa v polovici januára vrátil z výkonu trestu a zatiaľ sa tešia. Prišiel ako vymenený.  Vo väzení stretol kaplána, ktorý ho po rokoch opäť priviedol k sv. spovedi a on sa teraz naozaj snaží. Poďakoval sa Bohu, žene, nám  i vám všetkým, čo pomáhate. Teší sa deťom, poopravoval doma, čo bolo treba a chlapská ruka tam už veľmi chýbala... A čo je najlepšie, odmietol zatiaľ všetky "kamarátske" ponuky zapiť šťastný návrat  a Jana vraví, že keď nepije, nie je ani problém s agresiou. Tak sa modlíme, aby vydržal a našiel si aspoň brigádnickú prácu, lebo peňazí tam niet.
Hlavne keby bol pokoj  a láska, všetko by sa dalo znovu vybudovať.

Február 2011... Vo februári Jana v našom projekte skončila. Prajem jej veľa svetlejších dní ako doteraz. Dúfame, že muž vydrží sekať dobrotu. Bolo by to výborné pre všetkých.