Popis situácie
Volám sa Marianna a mám 19 rokov. Čakám svojho druhého chlapčeka, ktorý by sa mal narodiť na prelome júla a augusta. V treťom mesiaci tehotenstva sme zistili, že zostanem na dieťa sama, lebo partner musel nastúpiť do výkonu trestu – približne na 3 roky. Našťastie mi pomohla sestra a môžem zostať u nej – aspoň nejaký čas. Aj sestra môjho partnera mi občas pomôže, no má svoju rodinu a vlastné starosti. Mám ešte staršieho brata, s ktorým teraz nie som veľmi v kontakte a mladšieho brata, ktorý je ešte v centre pre deti a rodiny, kým nedovŕši 18 rokov. Vďaka staršej sestre udržiavame kontakt. Nemám sa na koho iného obrátiť, pretože pestúni, u ktorých som vyrastala, obaja už dávnejšie zomreli. S mojimi rodičmi sa nestretávam, nie sme v kontakte, nič o nich neviem. Mám ešte staršieho synčeka Erika, ktorý má 3 roky a vyrastá u pestúnov. Snažila som sa o nás postarať – bývali sme spolu v detskom domove, no bez podpory blízkych to bolo pre mňa ťažké v takom mladom veku. S Erikom sa stretávame, nechcem o náš vzťah prísť.
Som staršej sestre veľmi vďačná, že ma prichýlila, je mojou ozaj veľkou oporou. Na bábätko sa spolu veľmi tešíme a verím, že budeme môcť zostať spolu – urobím pre to čokoľvek.
Vzhľadom na to, že som nikdy nepracovala a že na syna Erika poberajú rodičovský príspevok pestúni, som úplne bez peňazí. Sestra má prácu, z ktorej platíme nájom a stravu pre nás – akákoľvek vaša pomoc nám veľmi pomôže. Vopred za ňu ďakujem.
August 2020... Radostná správa: Marianne sa v prvú augustovú nedeľu narodil synček Damián s hmotnosťou 3 520 g a dĺžkou 49 cm. Zdravotne sú v poriadku, Marianna skúša dojčiť. Ešte sú v pôrodnici. V piatok telefonovala s otcom dieťaťa, ktorý je vo výkone trestu, ohľadom vybavovania priznania otcovstva.
September 2020... Správa od Marianny: "Malý Damián je labužník. Veľmi rád sa nosí a zaspáva pri kojení - rád papá. Trochu mám obavu, či mám pre neho dosť mlieka, no lekárka potvrdila, že priberá, tak sa asi nemáme čoho báť. Veľmi sa na mňa podobá, vravia ľudia. Posledné dni je viac nepokojný - budí sa zo spánku po 20tich minútach - lepšie spí vonku v kočíku. Vydrží aj vybavovačky na úradoch. Bez vašej pomoci by sme to len ťažko zvládli - ďakujeme !"
Október, november 2020... Správa od Marianny: „Na rehabilitáciu sme stihli ísť dvakrát – no s Damiankom cvičíme aj doma. Polohujem ho keď spí, keď ho nosím, aj pri kojení. Musí trénovať polohu na brušku a zdvíhanie hlavičky –veľmi sa mu to nepáči, no tréning svalov je dôležitý. Začal sa už krásne usmievať a myslím, že hlavička začína byť rovnomernejšia. Rastie ako z vody. Skúšala som nosič, v ktorom je pripevnený tesne ku mne – páči sa mu to a ja mám aspoň ruky voľné – uvidíme, čo na to môj chrbát J. Máme za sebou prvé soplíky, tak už viem, ako na to s odsávačkou. Vaša podpora a pomoc je pre nás dôležitá – ďakujeme vám veľmi pekne za ňu!“
December 2020... Marianna sa pred Vianocami s Damiánkom presťahovala späť k švagrinej. Nájom za miestnosť u známej bol pomerne vysoký. Damiánko má takto okolo seba iné deti a rodinu, ktorá ho má rada. Prežili krásne Vianoce. Marianna také predtým nikdy nezažila. Okolo sviatočného stola ich bolo veľa, chlapi mali príhovor. Marianna bola vďačná, že tam mohli byť. Darčeky sa rozdávali len deťom, nálada bola veselá a srdečná. V rehabilitácií pokračujú skôr doma, lebo kvôli korone a karanténam chodia na polikliniku zriedkavo. Damiánko už zvláda jesť príkrmy, no veľmi mu veru nechutia – začali sme zeleninou, skúsime teda ešte ovocie. Zatiaľ sa ešte sám na bruško otočiť nevie, ale keď ho mamička otočí, hlavičku drží dobre. Má z neho veľkú radosť. Ďakujú vám všetkým za pomoc a želajú veľa zdravia
Január 2021... Marianna nám napísala: „Pozdravujeme vás v novom roku 2021. Máme sa dobre. Rozmýšľala som o nejakej brigáde, no ukázalo sa, že Damiánko je v tomto období bezo mňa veľmi nepokojný. Plače. No len čo ma uvidí a vezmem si ho na ruky, hneď sa mu zlepší nálada. Vravia, že je to vlastne dobre, že je na mňa dobre zvyknutý a že to pre jeho vek je teraz normálne. Aj v noci spí najlepšie so mnou v posteli, tak to budeme musieť ešte chvíľu nejako vydržať. Z príkrmov sme stále nenašli, čo by mu najviac chutilo – ani jabĺčko, ani mrkva mu extra nechutia. Najlepšie je stále moje mliečko. Zúbky zatiaľ nevidno. Chcem znova veľmi pekne poďakovať za pomoc každému z vás.“
Február, marec 2021... Správa od Marianny: "Už sa veľmi teším na jar. Koncom mesiaca, keď sa oteplilo a svietilo slniečko, boli sme veľa vonku – zistila som, že Damiánko sa rád húpe – má dobrý výhľad na všetky deti okolo. Tak sa ľúbime, túli sa ku mne, že niekedy mám pocit, akoby chcel ísť späť do bruška
Apríl 2021... Damiánko má už takmer 9 mesiacov a mení sa zo dňa na deň. Hlavne pohybovo, je veľmi šikovný. Už za maminou prištvornožkuje až do kuchyne. Je aj veľmi zvedavý – keď deti v tomto veku vidia niečo zaujímavé, tak slintajú – na neho to platí určite! Čo sa týka jedla, lepší sa to – už zjedol aj brokolicovú polievku. Na zapálené očko nakoniec najlepšie pomohlo materské mlieko. Teraz, keď sa staršie deti vrátili do školy, má Damián častejšie soplíky. Azda to má aspoň takú výhodu, že bude potom na bacily zvyknutý a v škôlke menej chorý.
Máj 2021... Damián stále nemá ani jeden zub – je to záhada. Naďalej si všetko pchá do úst, niekedy skúša, či sa zmestí aj viac vecí napríklad kociek naraz ???? Už aj rýchlo štvornožkuje, hľadá o čo by sa oprel a postavil sa, takže musím byť stále v strehu, kde ho mám a čo má v ústach. Čaká nás ďalšie očkovanie, tak dúfam, že to v tomto teple zvládneme dobre. Z hračiek má najradšej asi loptu. Keď sa ešte viac oteplí budeme chodiť na kúpalisko. Musela som kúpiť športový kočík z druhej ruky, lebo na starom sa niečo zlomilo a nešlo to už opraviť. Dúfam, že tento už vydrží.
Jún 2021... Napísala Marianna: „ Pozdravujeme vás. Máme sa dobre. Damián je pokojné zvedavé dieťa. Stále sa zlepšuje v pohybe. Všetko po mne a ostatných v domácnosti opakuje. Chodíme na kúpalisko – páči sa mu to. Je veľmi spoločenský, ľudí sa nebojí, ani cudzích – samozrejme, len keď som na blízku. Začíname čítať knižky.Ďakujem za všetku pomoc a želáme príjemné leto.“
Júl 2021... Správa od Marianny: „V lete sme už vyskúšali aj spať mimo domu – boli sme na návšteve u príbuznej v Piešťanoch. Zvládli sme to dobre, akurát v noci s teplotami, lebo Damiánkovi sa tlačili zúbky – už konečne má dva! Štvornožkuje už veľmi rýchlo, postaví sa s oporou a tiež s oporou stojí, aj s oporou chodí. Naje sa sám, ale len rukami – s príborom ho kŕmim ja. Je to pre neho veľká zábava, radšej ho nechávam jesť holého teraz v lete, aby sme nemuseli toľko prať, ľahšie je ho strčiť do vane. Od 15.8. máme predbežne dohodnuté jasličky, ak si Damiánko zvykne, tak od septembra pôjdem do práce. Mohla by som asi ísť upratovať do nemocnice. Ďakujeme za všetko !“