Magdaléna

Popis situácie

Mám 26 rokov, ale život, ktorý som doteraz žila, bol plný bolesti, nepochopenia, hľadania porozumenia a nenaplnenej lásky. Narodila som sa v rodine, ktorá žila vo veľmi biednych pomeroch a okrem mňa rodičia vychovávali ešte dve deti. Od narodenia som poznačená tým, že slabšie počujem a mám na obidvoch rukách ochrnuté zápästie.

Rodičia ma ako malé dievčatko odložili do detského domova, a tak som sa stala sirotou žijúcich rodičov. Keď som mala 10 rokov,  znovu ma vrátili k rodičom na ich vlastnú žiadosť, avšak to bolo pre mňa peklo prežívané tu na zemi. Otec bol denne pod vplyvom alkoholu, matka bola stále viac a viac chorľavá, rodina aj viac dní nemala jedlo a neustále sme žili v chlade, hádkach, kriku a v nepohode. Moja najlepšia obrana bola utiahnuť sa do seba, bola som tichá a v kútiku duše som verila, že sa raz všetko zmení....Avšak osud to chcel inak.

Matka na následky ťažkej choroby zomrela, a tak som stratila akú takú nádej na lepší život. Otec bol stále viac a viac pod vplyvom alkoholu, nestaral sa o deti. Aj napriek krutému osudu  som neprestala dúfať v lásku a v to, že raz si založím ozajstnú rodinu s partnerom, ktorý ma bude mať rád a budeme veľmi šťastní. Stále som snívala o krajšom a lepšom živote a to mi pomáhalo prežiť ťažké okamihy dňa, keď som musela utekať z domu pred  vulgárnymi slovami otca.

A zrazu prišiel ten, o ktorom som tak dlho po nociach snívala, vysoký, kučeravé vlasy, iskričky v očiach.

Zaľúbila som sa do neho na prvý pohľad a bola by som mu zniesla aj modré z neba. Chcelo sa mi lietať, smiať sa a tešiť sa zo života. Avšak moje šťastie trvalo len pár mesiacov, kým mi lekár neoznámil, že čakám dieťatko. Bola som nesmierne šťastná, ale môj priateľ necitlivo povedal, že on veru dieťa nechce a že nech si robím, čo len chcem.

Tak som zostala so svojou veľkou láskou v srdci a s dieťatkom pod ním, sama, opustená, bez opory a nádeje na lepší život. Otec mal znova väčší dôvod ma osočovať, vyhadzovať z domu a každý deň mi  dával najavo, že som mu len na príťaž. Napriek všetkým ťažkostiam, aj napriek tomu, že som  bývala v dome, kde nie je voda, elektrina, že žijem s alkoholikom, aj napriek tomu, že mám  zdravotné problémy, som sa rozhodla dať svojmu dieťatku život, lepší život ako som žila ja. Veľmi sa teším, že sa budem starať o malé stvorenie, ktoré bude čakať na moju lásku, na moje pohladenie, na môj úsmev. Veľmi túžim darovať mu všetko krásne, čo nosím v srdci a nemala som to doteraz možnosť nikomu odovzdať.  Chcem prijať svoje dieťatko ako Boží dar, chcem mu odovzdať kúsok seba, kúsok šťastia tu na zemi.

Napokon som sa rozhodla vziať osud do vlastných  rúk, a preto som požiadala o pomoc dobrých ľudí, ktorí mi pomohli nájsť ubytovanie v krízovom centre pre matky s deťmi. Rozhodla som sa nepriaznivému osudu čeliť a verím, že mi dobrí ľudia v mojej neľahkej situácií pomôžu.

Jún 2009... Magdaléna sa už pomaly zabývava v zariadení. Je spokojná, že sa môže pripravovať na príchod dieťatka, že má strechu nad hlavou a prostriedky na jedlo a tie najnevyhnutnejšie veci. je veľmi vďačná za pomoc, pretože si uvedomuje, že inak by nemala šancu to zvládnuť.

Júl 2009... Letné dni trávi Magdaléna v zariadení. Pomaly si už zvykla a pripravuje sa na nový prelom vo svojom živote. Na dieťatko sa veľmi teší, hoci má aj obavy, ako to bude zvládať. Nikdy si nemyslela, že stretne tak veľa dobrých a veľkorysých ľudí. Veľmi vám je za všetko vďačná.    

August 2009... Magdaléne sa v polovici augusta narodilo prekrásne dievčatko Peťka. Je veľmi šťastná a nedala by ho za nič na svete. Dievčatko je veľmi dobré a pokojné, pekne papá, spinká a je k svetu.  Magdaléna si už v zariadení zvykla. Je veľmi vďačná za pokoj a pomoc, ktorú má od ľudí okolo seba. Nikdy v to nedúfala.

September 2009... Peťka pekne rastie a Magdaléna sa jej venuje, ako len môže. Aj v zariadení sa jej usilujú dať potrebnú pomoc a podporu. Je veľmi vďačná všetkým, ktorí jej pomáhajú, lebo bez pomoci by to určite nemohla zvládnúť a dieťatko, to je všetko, čo má. Veľká potecha a motivácia, prečo žiť. Celý život žila veľmi skromne, takže po blahobyte netúži. Chce len pre malú to najlepšie.

Október 2009... Magdaléna s Peťkou  sa držia. Sú veľmi vďačné všetkým, čo im pomáhajú. Bez pomoci by to totiž nešlo. Magdaléna je spokojná, že môže dať malej to najnevyhnutnejšie a dúfa, že sa jej postupne podarí postaviť sa na nohy. Nemá to jednoduché, ale Peťka jej pomáha všetko prekonať. Keď sa usmeje, rozplynú sa aj tie najčiernejšie chmáry. 

November 2009... Peťka aj s Dávidkom mali tento mesiac krásnu slávnosť - krstiny. Všetci boli z toho dojatí, aké sú to krásne deti a nebyť vás, mohli tu aj nebyť... Magdaléna sa o Peťku usilovne stará a je jej skutočnou potechou. Hoci niekedy ju bolí, že je na ňu sama.

December 2009... Magdaléna s Peťkou strávili prvé Vianoce a boli spolu ozaj šťastné. Mali všetko, čo najviac potrebovali  Peťka sa tešila z krásneho stromčeka a darčekov . Pre Magdalénu bol ozaj najkrajší darček Peťka. Je vďačná, že vďaka vašej pomoci sa môže o ňu do bre postarať.

Január 2010...  Magdaléna sa stará o Peťku a venuje jej všetok svoj voľný čas. Ja šťastná, že ju má, aj keď to pre ňu nie je ľahké. Ak by nemala okolo seba ľudí ochotných pomôcť, ťažko by to dokázala zvládnuť. A preto je vám veľmi vďačná.

Február 2010... Táto zima už akosi dlho trvá, hoci deti z nej majú veľkú radosť. Môžu sa do sýtosti vyšantiť na snehu. Hoci je Peťka na sánkovačku a lyžovačku ešte primalá, rada sa s mamičkou prizerá na ostatné deti. Je zdravá, pokojná a mamička sa z nej veľmi teší, hoci to nemá ľahké.

Marec 2010... Magdaléna sa poctivo stará o Peťku a je šťastná,že ju má. Niekedy má aj obavy, čo jej prinesie ďalší život, ale pri pohľade do čistých Peťkinych očiek sa všetky chmáry rozplinú a ona vie, že musí ísť ďalej, lebo ju má...

Apríl 2010... Peťka rastie ako z vody a robí veľké pokroky. Všetci naokolo ju majú radi a aj pre Magdalénu je veľkou vzpruhou do ďalšieho boja s osudom. Magdaléna sa zamýšľa aj nad tým, ako vyriešiť bývanie natrvalo, lebo vie, že v zariadení môže ostať len obmedzený čas.

Máj 2010... Tento mesiac je pre Magdalénu pravdepodobne  posledný. Našla si iné bývanie, ktoré bude pre ňu trvalejšieho charakteru. Je veľmi vďačná, že ste jej pomohli prekonať to najhoršie. O Peťku sa vzorne stará a aj keď má málo, usiluje sa to vynahradiť starostlivosťou.

Jún 2010... Žiaľ získať nové bývanie sa zatiaľ Magdaléne nepodarilo, a preto aj naďalej zostáva v zariadení. Usiluje sa však situáciu vyriešiť, lebo tá neistota jej nepridáva na pokoji. Je vám veľmi vďačná za pomoc, veď vďaka vašej pomoci sa jej podarilo dostať sa z najhoršieho.

Júl 2010... Peťka je spokojné, mocné dievčatko. Má rada, keď sa jej venuje mama, má rada tiež spoločnosť.

Peťka bude mať 18.8.2010 jeden rôčik. Už robí prvé krôčiky a je veľmi šikovná. Má rada nové podnety, začína rozprávať a rada sa hráva s deťmi. Keďže do júla  bývali obidve matky Monika a Magdaléna spolu na izbe, tak sa ich deti radi hrávali, ale aj klbčili.  Peťka je pokojné dieťa, rada sa dobre napapá a vyrastá z nej krásne dievčatko. 

August 2010... Magdaléne bude tento mesiac v projekte končiť. Je vám veľmi vďačná, že ste jej pomohli v najhoršom. Je šťastná, že sa rozhodla pre Peťku, hoci prešla mnohými úskaliami. Prajeme jej, aby bola v živote šťastná a aby bol jej život radostnejší ako doteraz.