Monika

Popis situácie

Môj príbeh sa veľmi nelíši od iných. Na detstvo si nespomínam ružovo. Otec bol alkoholik a veľmi agresívny. Často útočil na matku, čo mal po ruke, nôž, sekeru... a my deti sme boli v ustavičnom strachu. Keď sme chceli brániť mamu, ušlo sa aj nám.

Ukončila som len základné vzdelanie, čo najskôr som túžila dostať sa z domu a začať iný život. V šestnástich som sa zoznámila s mojím prvým partnerom. Bol o štyri roky starší, nezamestnaný. Všetko som si však maľovala na ružovo. Zobrali sme sa a ja som si myslela, že sa všetko zmení a bude iné... Ale šťastie trvalo len krátko. Manžel začal chodiť po baroch, pil a chodil neskoro domov. Keď sa nám narodil synček, dúfala som, že sa všetko zmení ale nestalo sa tam. Začal robiť kamionistu, bol stále na cestách. Keď bol doma, užíval si, alkohol, milenky a všetko sa časom zhoršovalo. V roku 2002 sme sa rozviedli a syna zverili do mojej opatery. Vrátila som sa bývať k mame. Pracovala som ako upratovačka a synček chodil do škôlky.

Ale ako to už býva, stretla som sa so svojím bývalým spolužiakom a myslela som si, že tento raz to už bude iné. Po roku sa nám narodila dcérka a po nej ďalší syn. Bývali sme najskôr u partnerových rodičov, potom v podnájme a zobrali sme sa. Manžel mal živnosť, ale postupne začali problémy v jeho podnikaní. Situáciu začal riešiť alkoholom, nasledovali hádky, bitky a bolo to ako u nás doma. Deti boli chorľavé, nemal mi kto pomôcť. Tak som sa rozhodla vrátiť k mojej mame, čo však bolo len dočasné. Manžel na deti vôbec neplatil. Do zložitej situácie (manžel na psychiatrii kvôli alkoholu) vstúpila manželova matka, ktorá dlhy za výživné chcela vyrovnať, ale začala si robiť nárok na deti. Ja som chcela ísť pracovať s kamarátkou do Čiech, ale to nevyšlo. Začala som bývať u kamarátky, prišiel ďalší vzťah a tehotenstvo. Nechcela som sa dieťatka zbaviť, ale prišla som aj o strechu nad hlavou. V tejto beznádejnej situácii som sa dostala do zariadenia, kde mi podali pomocnú ruku. Ubezpečili ma, že na svete je veľa ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť.

Ja dúfam, že sa konečne poučím a moja naivnosť skončí. Mám pre koho žiť, chcem sa poriadne starať o deti. Dúfam, že s vašou pomocou to dokážem.

Apríl 2009... Monika si už v zariadení zvyká. Bola veľmi zaskočená tým, že aj v dnešných zložitých časoch stretla toľko ochotných ľudí jej pomôcť. Všetkým je veľmi vďačná. Učí sa znovu normálne žiť a vidieť aj svetlo na konci tunela. Nie je to pre ňu jednoduché, ale má chuť a odvahu znovu začať.

Máj 2009...  V tento mesiac má Monika pre vás prekvapenie. Je veľmi šťastná, že sa jej napriek prvotným ťažkostiam podarilo včas dostať do systému a je mimoriadne vďačná vašej pomoci. Koncom mája porodila krásneho, životaschopného chlapčeka Dávidka. Veľmi sa mu teší a je spokojná, že deti majú strechu nad hlavou a každý deň čo jesť. Predtým to nebolo pre nich také samozrejmé. A predovšetkým je pre nich dôležitý ten pokoj, v ktorom teraz žijú.

Jún 2009... Monike a malému Dávidkovi sa darí dobre.  Aj ostatné deti sa mu veľmi tešia a usilujú sa mamičke pomáhať. Všetci sú spokojní, že konečne majú pokoj, každý deň teplé jedlo, skromný, ale bez strachu a každodenných stresov. 

Júl 2009... Monika sa usilovne stará o malého Dávidka. Ostatné deti  sa tešia z prázdnin. Trávia čas spolu s maminou, ktorá ho však pri Dávidkovi nemá veľa. Snaží sa však venovať aj ostatným deťom. Financie od vás jej veľmi pomáhajú, aby deťom nič nechýbalo.

August 2009... Malý Dávid rastie ako z vody. Leto trávili deti aj s mamkou väčšinou vonku. Aj vďaka príspevku od vás im mohla dopriať viac... Teraz sa už staršie deti chystajú do školy a Monika bude mať počas dňa trochu viac času na malého. Všetci sú veľmi spokojní, že môžu v pokoji prežívať spoločné radosti aj starosti. 

September 2009...  Staršie deti už začali chodiť do školy, takže mamka sa môže trochu viac venovať malému Dávidovi. Ako všetky deti, je veľmi zlatý a životaschopný. Ostatní súrodenci ho majú veľmi radi. Monika je veľmi vďačná, že majú to najnevyhnutnejšie, čo potrebujú pre pokojný život. Najmä ten pokoj si osobitne cení. 

Október 2009... Dávidko je potechou celej rodiny. Keď sú deti v škole mamina sa mu môže viac venovať, ale keď sa deti vrátia zo školy, rady sú pri ňom a sú vďačné za každý jeho úsmev. Monika je spokojná, že deťom nič základné nechýba, hoci žijú skromne. Občas si však doprajú aj ovocie a nejakú maškrtku.

November 2009... Aj Monika s Dávidkom mali krásnu slávnosť - krštiny. Mali ich spoločne s malou Peťkou a deti boli nádherné. Veľkú radosť z toho mali aj Dávidkovi súrodenci. Aj ich mamy boli veľmi šťastné, že to aj vďaka vám takto dopadlo. Všetkým patrí ich veľká vďaka. 

December 2009... Vianoce strávila Monika s deťmi v pokoji. Deti mali veľkú radosť zo stromčeka a skromných darčekov. Radosť im urobil aj sneh, chodili veľa von, stavali snehuliaka a do sýtosti sa vyšantili.

Sú vám veľmi vďační za pomoc.

Január 2010... Nový rok sa začal pokojne. Deti stále majú možnosť vychutnávať si zimné radosti, i keď už "zarezávajú" v škole. Dávidko rastie a je z neho už poriadny chlapák. Všetci sa z neho veľmi tešia a deti sa usilujú mamičke pomáhať. Veľmi si vážia vašu pomoc.

Február 2010...  Zima deťom aj naďalej praje. Môžu sa vonku poriadne vysánkovať a starší aj lyžovať. Dávidko sa na ne rád pozerá. Je veselý, usmievavý a rastie ako z vody. Deti ho majú veľmi rady. Vďaka vašej pomoci si môžu občas pochutnať na ovocí aj malej sladkostičke. Veď po pobyte vonku im mimoriadne chutí.

Marec 2010... Konečne už kde-tu vykukne aj slniečko, veď zima už bola akási pridlhá. Deti mali z toho veľa radosti, ale pre Moniku to večné obliekanie a sušenie vecí po návrate zvonka... Dávidko rastie aaako z vody. je to také malé slniečko, keď sa usmeje, rozžiaria sa mu očká a mama na všetko zlé zabudne.

Apríl 2010... No a už je za nami aj Veľká noc. Ten čas tak rýchlo beží a z Dávidka je už poriadny "chlap". Všetci ho majú veľmi radi a staršie deti sa usilujú mame pomôcť, ako sa dá. Veď Monika má toho na svojich pleciach ozaj dosť. Je však vďačná, že môže s deťmi pokojne žiť.

Máj 2010... Monika s deťmi už skončia v našom projekte. Podarilo sa im nájsť trvalejšie bývanie a nebudú mať staqrosť, že jedného dňa pobyt v zariadení skončí. Má trochu aj z budúcnosti obavy, ale sme ju ubezpečili, že vždy sa môže na nás obrátiť a pokúsime sa nájsť ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť. Je vám vďačná za účinnú pomoc.

Jún 2010... Tento mesiac je pre Moniku s deťmi v našom projekte skutočne posledný. Našla si iné riešenie a sťahuje sa zo zariadenia. Dávidko 21.6. 2010 dovŕšil jeden rôčik. Už chodí sám, je z neho veľký potmehút, veľmi rád upútava  na seba pozornosť,  niekedy, keď nemá svoj deň, tak sa hnevá, plače a hnevá hlavne svoju  mamu. Je to šťastné dieťa, ktoré je skúpe na úsmev,  ale má rad ľudí a spoločnosť. Je hravý, rád ma okolo seba ľudí.

Rada by vám zo srdca poďakovala za všetku pomoc a podporu, ktorú ste jej počas najhoršieho obdobia pre ňu poskytli. Len vďaka vám to mohli prežiť...