Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Volám sa Lenka, mám 22 rokov, som slobodná. S otcom môjho dieťatka som sa zoznámila cez internet, keď som mala 19 rokov a navštevovala som strednú školu. Bolo to krátko po rozvode mojich rodičov. Ja som ich rozchod neznášala práve najlepšie, bolo to pre mňa veľmi psychicky náročné. Útočisko som našla u môjho internetového priateľa a bola som mu veľmi vďačná za pozornosť, ktorú mi venoval. Krátko pred rozvodom rodičov, sme sa od otca odsťahovali, žila som teda v spoločnej domácnosti s mamou a sestrou ale tie sa časom chceli opäť sťahovať a keďže naše vzťahy boli už vtedy náročné išla som za mojím novým priatelom. Myslela som si, že som našla ideálny vzťah, tak som sa nasťahovala k rodičom môjho priateľa. Túžili sme byť spolu, začali sme si hľadať spoločné bývanie a následne sme sa osamostatnili.
Zo začiatku sa mi všetko javilo veľmi krásne, partner mi venoval všetku pozornosť, chcel aby som svoj čas trávila iba s ním. No opak bol pravdou. Nenápadne ma manipuloval až som sa prestala stýkať so všetkými mojimi blízkymi a známymi. Získal si moju dôveru a ja som mu bola vďačná za jeho prehnanú pozornosť. Dôverovala som mu natoľko, že postupne odo mňa vylákal všetky úspory a aj každú jednu výplatu. Vtiahol ma do finančných machinácií, vmanipuloval ma do pôžičky, ktorú on nemienil vôbec splácať. Peniaze mi zobral, dal prísľub, že všetko vráti a spoločne budeme splácať aj pôžičku. No nikdy mi nič nevrátil a robil na mňa nátlak, aby som si zobrala ďalšiu pôžičku, no toto som odmietla. Postupne sa mi začali otvárať oči a uvedomila som si, že nesúhlasím s jeho konaním. A vtedy nastali prvé problémy. Chcel ma vyhodiť z bytu, ktorý bol prenajatý na moje meno, dôvodu dodnes poriadne nerozumiem. Keď sa všetky moje peniaze minuli, odišli sme bývať späť k jeho rodičom. Tam prvý krát prišlo k fyzickým atakom ak nepočítam že počas hádky mi pomliaždil s dverami palec na nohe ešte kým sme bývali iba my dvaja spolu. Odsťahovala som sa zo spoločnej domácnosti, no i tak som sa snažila zostať s ním v kontakte, dohodnúť sa na riešení mojej finančnej situácie. Po pár týždňoch po odchode od partnera som zistila, že som tehotná. Okolnosti ma prinútili podstúpiť zákrok. Bolo to veľmi ťažké, trvalo mi istý čas, kým som sa so situáciou vyrovnala, opäť som zažívala situáciu, ktorá bola pre mňa psychicky náročná. Pri jednom stretnutí, kedy som sa opäť snažila riešiť finančnú situáciu, ma znásilnil a ja som zostala opäť tehotná. Podala som podnet na políciu, ktorá sa tým zaoberá. Počas celej doby robil na mňa nátlaky, aby som sa k nemu vrátila, no ja som odmietala, nechcela som už žiť s človekom, ktorý nemá žiadny problém vztiahnuť ruku na ženu. Jedného rána, cestou do práce, si ma počkal kúsok od domu aj s kamarátom, násilím ma vtlačili do auta, zobrali mi telefón a vozili ma po dosť veľkej časti západného Slovenska. Neskôr kamarát vystúpil z auta a zostala som s ním sama. Po mnohých hodinách snahy o donútenie ma súhlasiť s jeho požiadavkami, že budeme opäť spolu bývať, tvoriť kompletnú rodinu a ak nebudem súhlasiť vyhrážal sa mi ublížením na zdraví mojej rodiny. Nakoniec prišlo k atakom z jeho strany keďže som stále nesúhlasila a nakoniec ma vyhodil dobitú s monoklom na oku pri nemocnici v Trnave. Išla som na vyšetrenia, či je dieťatko a ja v poriadku. Následne som opäť bola podať podnet na políciu. Podala som návrh na zákaz priblíženia a kontaktovania, ktorý mi bol schválený. No neustále sa ma snaží kontaktovať a zvoní na zvonček bytového domu. Aj napriek nepríjemnostiam, ktoré mi spôsobuje svojim konaním som presvedčená, že dieťa je najväčší dar, ktorý človek môže dostať. Viem, že ma čaká ešte veľa náročných dní, no som odhodlaná moje dieťatko s láskou vychovať. Dieťatko sa má narodiť v marci 2025, moja finančná situácia je veľmi ťažká a svoje záväzky sa snažím plniť. Viem, že počas prvých mesiacov po narodení dieťatka to budeme mať veľmi náročné, preto prosím o pomoc a podporu, aby sme mohli toto obdobie zvládnuť.

Popis situácie

Volám sa Stanislava a čakám štvrté dieťa. Spolu s dvoma sestrami nás vychovávali rodičia, až do mementu, keď mi zomrela mama na svalovú dystrofiu. Otec, ktorý je na invalidnom dôchodku, sa o nás nedokázal postarať. So sestrami sme sa ocitli na ulici. Najstaršia sestra sa vydala a odišla bývať k manželovi. Nakoniec som sa vydala aj ja. Môj muž bol z ulice – bezdomovec. Nevedel si dlhodobo nájsť prácu. V 17 rokoch sa mi narodil syn Kevin. O dva roky na to som ostala znovu tehotná. Po pôrode dcérky, sme sa ocitli znovu na ulici. Prespávali sme na vlakových staniciach. Po troch mesiacoch nás našli pracovníci z UPSVR, a deti nám odobrali. Po odobratí detí som sa s manželom rozviedla, keďže manžela zobrali do väzenia, kvôli rôznej trestnej činnosti. Ja som naďalej žila na ulici spolu s mladšou sestrou.
Ubehli tri roky môjho života na ulici, a ja som ostala znovu tehotná v dôsledku trestného činu, ktorý bol na mne spáchaný. Uvažovala som nad potratom. V tejto nie pre mňa ľahkej situácii som stretla pani, ktorá mi dodala odvahu nechať si dieťa. Pomohla mi nájsť si bývanie, aby som nežila na ulici. Narodil sa mi syn Adamko. Keďže som nemala dostatok peňazí na bývanie, so synom sme ocitli v Charitnom dome – Nocľahárni. Táto Pani mi stále finančne vypomáhala, aby som všetky výdavky spojené s každodenným životom zvládala. Moje dve staršie deti sa snažím navštevovať tak často, ako sa dá, a sme aj v telefonickom kontakte.
Po siedmich rokoch som znovu stretla bývalého manžela, ktorý mi sľúbil, že si nájde prácu a postará sa o mňa aj o deti. Uverila som mu, že budeme konečne žiť ako rodina a náš život sa zlepší. Znovu sme sa zosobášili a v októbri som zistila, že som tehotná. Bohužiaľ manželove slová sa nenaplnili, nepodarilo sa mu nájsť si prácu, bol na ulici a znovu robil nelegálne veci.  História sa opakovala a odsúdili ho. Momentálne je v ústave na výkon väzby. Z týchto dôvodov som veľmi uvažovala nad potratom. Nakoniec som sa rozhodla, že si dieťatko nechám a postarám sa o neho najlepšie ako viem. Silu mi dodávajú moje tri deti.
Momentálne poberám dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Adamko navštevuje MŠ, ktorá mu veľmi prospieva. Každý mesiac platím aspoň minimálne výživné na dve staršie deti. Pani, ktorá mi finančne vypomáhala, mi oznámila, že s touto pomocou musí skončiť, lebo už nemá toľko finančných prostriedkov. Z rodiny nemám nijakú pomoc, ani podporu. Ostala som na všetko sama. Preto vás veľmi pekne prosím o pomoc v tejto mojej zložitej situácii.
Verím, že moja žiadosť o pomoc vás osloví a zaradíte ma medzi prijímateľov vašej pomoci.

Popis situácie

"Od detstva to nemám ustlané na ružiach, nerada o tom rozprávam, pretože sú to pre mňa
citlivé témy. Bola som bezproblémové dieťa, takže sa mi rodičia nemuseli venovať. Mala som
staršieho brata, ktorý bol problémový a podľahol alkoholu ako jeho otec. Bohužiaľ alkoholu
prepadol aj môj otec a začali sa stupňovať problémy v rodine, hádky bitky a podobne. Kým som
sa narodila, tak vraj mali veľmi pekný vzťah. Otec mi to raz aj priamo povedal, že som mu
zničila život. Otec maminu aj nás ponižoval, podceňoval a zhadzoval. Celú situáciu v rodine
som dosť zle znášala. Mám ešte mladšieho brata, s ním mám dobrý vzťah. Otcovi sme boli na
príťaž, celej rodine sa akoby vyhýbal, pracoval na týždňovky a keď prišiel domov, bolo všetko
zle a často aj tak išiel preč. Mamina bola na všetko sama. Alkoholizmus aj celá situácia sa stále
zhoršovala, brat si aspoň priznal svoj problém a išiel viackrát na liečenie, ktoré nepomohlo a už
nie je medzi nami. Otec si problém s alkoholom doteraz nevie priznať a keď je opitý, robí
psychický teror. S mladším bratom sme sa preto odsťahovali do nájmov. Mamina sa kvôli
finančnej situácii nechce rozvádzať, takže žijú stále spolu.
Dôvod prečo sem píšem je, že som po krátkom čase otehotnela s mužom, v ktorom som videla
niečo viac. Dosť rýchlo sa začal ku mne správať neúctivo. Keď som nerobila čo chcel, tak sa so
mnou rozchádzal, potom som aj ja zhodnotila, že toto nemá význam, no zistila som že som
tehotná. Oznámila som mu to, najprv to vzal dobre, no nevydržalo to ani týždeň a znovu začali
urážky a horšie. Posielal ma na potrat a snažil sa ma psychicky zničiť. Tehotenstvo je pre mňa
náročné a po tomto mi bolo ešte horšie. Začala som aj uvažovať nad tým potratom, že možno to tak bude lepšie, ale nevedela by som sa už na seba pozrieť do zrkadla. Chytila som silné
odhodlanie, že to zvládnem a už teraz svoje dieťa ľúbim. Bývala som v nájme v izbe, kde som
nemohla ostať a kvôli otcovi som nechcela ísť bývať s rodičmi, nie je tam veľmi miesto ani kľud
pre mňa a bábätko, takže som musela nájsť nové bývanie. Kadečo som si zažila a pokiaľ je to v mojich silách, tak chcem ochrániť moje dieťa pred tými vecami. Prácu mám na dohodu, čiže keď nejdem do práce nemám žiadne peniaze. Sťahovanie aj tehotenstvo mi dáva zabrať, čím ďalej tým viac nevládzem. Aj keď mi je zle, tak sa prekonávam a chodím do práce, no neviem dokedy to ešte budem takto zvládať a môcť, nechcem ohroziť dieťatko. Som zvyknutá zvládať a byť na všetko sama, no teraz je to náročnejšie, tak som sa odhodlala požiadať o pomoc. Vopred ďakujem za všetko.,"

Popis situácie

Volám sa Alena a mám 44 rokov. Som matkou piatich detí . Vyrastala som v detskom domove, kde som sa zoznámila aj s mojim prvým priateľom. V detskom domove sme si boli oporou a sľúbili sme si, že keď vyrastieme, budeme manželmi. Vyrástli sme narodili sa nám synovia, dvojičky Peťko a Paľko. Svadbu sme stále odkladali, no nakoniec k nej ani nedošlo. Môj priateľ  Peťo zomrel. Mal len 30 rokov a ja som ostala sama s našimi  12-ročnými deťmi. Po 2 rokoch som si našla priateľa, spolu sa nám narodili 3 deti, Simonka 12, Andrej 10 a Adam 8 rokov. Priateľ sa o nás pekne staral. Pracoval v Čechách, domov chodil na víkendy. Zo začiatku mi tento spôsob života vyhovoval, no po čase som priateľa prosila, nech si nájde prácu tu, na Slovensku. Vyhováral sa, že tu toľko nezarobí. Vždy ma presvedčil, že však domov chodí, peniaze nosí, tak čo stále vymýšľam. Postupne chodil domov čoraz zriedkavo. Najprv to bolo raz za 2 týždne, neskôr to bolo raz za mesiac. Pýtala som sa ho na dôvod, čo sa deje. vyhováral sa, že má veľa práce, že keď sa to utíši bude chodiť častejšie. Cez leto sme boli  za priateľom v Čechách, mal dovolenku, tak sme ju strávili spolu s ním, v Čechách. V októbri som zistila, že som tehotná. Chcela som to priateľovi hneď povedať, no nie po telefóne, ale osobne. No on neprišiel domov dva mesiace. Vyhovoril sa na veľkú zákazku, ktorú musia do konca roku urobiť. Povedal, že príde až na Vianoce. Nemala som žiadne podozrenie, lebo sme si každý druhý deň skajpovali. Nevedela som sa dočkať Vianoc Tešila som sa na priateľa a chcela som ho prekvapiť.  Priateľ na Vianoce prišiel. Veľmi som sa tešila. Pod vianočný stromček som mu dala tehotenskú knižku.  Čakala som na jeho reakciu. Na jeho radosť. No nestalo sa tak. Namiesto radosti mi oznámil, že ostáva žiť v Čechách, že tam má známosť a sťahuje sa k nej. Ihneď na druhý deň odcestoval. Ostala som sama s deťmi a tehotná. Zrútil sa mi svet. Som zúfala, neviem, ako ďalej. Keď som išla na gynekologickú kontrolu, moja lekárka videla, že som nešťastná. Spýtala sa ma, či sa niečo deje. Vtedy som sa rozplakala a povedala som jej všetko, čo sa stalo. Povedala som lekárke, že sama to nezvládnem, že dieťatko budem musieť dať na adopciu. Lekárka ma upokojovala, že však sa vzorne starám o svoje deti, ako by som mohla dať preč to, ktoré čakám. Odporučila mi organizáciu, s ktorou spolupracuje, ktorá pomáha ženám v ťažkej situácií. Zavolala som im, stretli sme sa a mi dali novú nádej.

Popis situácie

Volám sa Zuzana a mám 28 rokov. Som matkou 8-ročného Filipa a 2-ročného Samuela. Vychovávala ma stará mama. Keď som mala 5 rokov, moji rodičia mali autonehodu a na mieste zahynuli. Bola som malá, ale aj napriek tomu som to vnímala. Odrazu tu nebola moja mama ani ocino.  Ostala som sama. Stará mama sa o mňa vzorne starala . Venovala sa mi, snažila sa, aby som všetko mala. Chcela mi tým nahradiť rodičov. Skončila som strednú školu,  stala som sa zdravotnou sestrou. Našla som si priateľa, z ktorého sa neskôr stal môj manžel.  Stará mama ma pred ním varovala. Vždy mi vravela, že to nie je dobrý chlapec, no ja som si nedala povedať. Láska bola silnejšia. Osamostatnili sme sa. Našli sme si podnájom. Manžel často menil prácu. Nevedela som dôvod, vždy si našiel nejakú výhovorku a dôvod, prečo striedal prácu. Až po čase som zistila, že rád navštevuje kasína. Z bytu mi začali miznúť šperky.  Výhovorky typu teraz mi nedali výplatu, lebo im nevyplatili faktúry sa spomínali čoraz častejšie. Často sa stávalo, že som nemala z čoho navariť jedlo. Preto som sa manželovi vyhrážala, že sa s nim rozvediem, že s deťmi odídem. Sľuboval, že sa polepší, dokonca súhlasil s liečbou, ktorú aj absolvoval. Myslela som, že mu to pomohlo. Veľmi som sa tešila. No jeho vyliečenie trvalo krátku.  Len jeden rok. Opať začal kolotoč výhovoriek. Do toho všetkého mi zomrela moja milovaná stará mama. Bola som taká smutná, že som si neuvedomovala, že manžel neplatí nájom, všetky upomienky vyhadzoval. Raz však poštárka priniesla list, v ktorom bolo deložovanie z bytu. Ostala som zhrozená. Čo budeme robiť? Volala som manželovi, ale ten mi nedvíhal telefón. Nevedela som, čo je s ním. Neprišiel domov ani na druhý deň. Preto som išla na políciu nahlásiť jeho nezvestnosť. No tam ma čakal druhý šok. Na polícii som sa dozvedela, že manžel prepadol jednu starú pani ukradol jej peniaze a spôsobil jej zranenie. Vrátila som sa domov, no nevedela som, čo mám robiť, kam sa s deťmi podejem. Pomohla mi kamarátka, zobrala ma k sebe. Tam som z vyčerpania odpadla, Odviezli ma do nemocnice. Myslela som, že som len vyčerpaná, že keď si oddýchnem, naberiem silu a budem sa musieť o mňa a deti postarať. No po viacerých vyšetreniach nastal asi najväčší šok, lekár mi oznámil, že som tehotná. "Ste v 6. mesiaci tehotenstva". Ostala som  ticho, nezmohla som sa na slovo. Sama s deťmi  deložovaná, muž vo vyšetrovacej väzbe a navyše tehotná. Čo mám robiť, ako to zvládnem? No nezvládnem, musím sa vzdať svojho nenarodeného dieťaťa, kto mi pomôže. Som zúfalá, neviem, ako ďalej. Kamarátka sa mi usiluje pomôcť, no nemôžem u nej dlho zostať. Prosím pomôžte mi.

Popis situácie

Ako mladé slobodné dievča som aj ja túžila po láske a po tom, že si nájdem svojho princa.

Láska na seba nenechala dlho čakať a stretla som ho, svojho princa.

Po niekoľkomesačnom vzťahu som zistila, že som tehotná a pred šiestimi rokmi sa mi narodila dcérka Elizabeth. S partnerom sme sa na jej príchod veľmi tešili. No keďže sme aj s Eli bývali u jeho rodičov, tu začali aj prvé problémy a nezhody medzi nami. Jeho matka ma urážala, ponižovala a dokonca ma aj udrela. Keďže som už tuto situáciu nezvládala a môj partner sa ma nedokázal zastať, rozhodla som sa požiadať o pomoc v zariadení núdzového bývania.

V zariadení som od marca 2024, keď som po krátkom čase opäť zistila, že som tehotná. Moje myšlienky boli rôzne. Ako to zvládnem s dvoma deťmi sama, kde budeme bývať, akú im poskytnem budúcnosť? Ale pri rozhovoroch ma sociálne pracovníčky podporili v tom, že si mám dieťatko nechať a na všetko sa nájde riešenie.

Dieťatko som si napokon nechala a dnes sa s láskou teším na jeho príchod. Som v 23. týždni tehotenstva a cítim, že moje dieťatko žije pod mojím srdcom. Už si veselo kopká svoju mamku, ktorá sa naň aj so svojou sestričkou Eli veľmi teší.

Október 2024... Dňa 23.10.2024 bola Alžbeta v poradni, kde sa dozvedela, že ona aj bábätko sú v úplnom poriadku. Drobček pod srdcom  krásne rastie . Mamička sa dozvedela, že má už asi kilogram. No najviac sa potešila pohlaviu bábätka. Bude to chlapček. Takto k veľkej sestre pribudne braček s menom Thomas. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujeme.

November 2024... Mamička Alžbeta bola na pravidelnom vyšetrení v poradni . Malé aj mamka sú v úplnom poriadku, z čoho má Alžbeta veľkú radosť. Finančné prostriedky mamička použila na zaplatenie nájmu. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujeme.

December 2024... Alžbeta bola v poradni. Maličký u mamičky v brušku pekne priberá,  už má  2560 g a sú v 34tt. Mamku už dlhšie trápi kašeľ, chystá výbavičku aj veci do pôrodnice na príchod bračeka sa už veľmi tešia. Aj keď mamku niekedy potrápi, keď ju silnejšie kopne v brušku,  sú to pre ňu tie najkrajšie okamihy. Peniažky použije na zaplatenie najmú a nákup potravín.

Všetkým darcom veľmi pekne ďakuje a praje krásne a požehnané sviatky v kruhu najbližších.

Január 2025... Posledné dni sa už Alžbeta necítila veľmi dobre už iba čakála kedy to príde .

Popis situácie

Popis situácie

Popis situácie

Volám sa Barbora a ocitla som sa vo vzťahu s násilníkom. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, len partner začal holdovať alkoholu. V júni, po ukončení vysokej školy, som otehotnela. Vyštudovala som právnickú fakultu, čo bol môj sen. Po škole sa mi nepodarilo nájsť prácu, pretože prvý trimester bol náročný. A tehotnú ženu len ťažko niekto zamestná. 

Svojmu partnerovi som dala XY šancí a ultimátum, ktoré však boli vždy porušené. V prvých týždňoch tehotenstva došlo aj k fyzickému napadnutiu. Zvažovala som aj umelý potrat, ale svedomie mi to nedovolilo. A tak som prebrala svoju úlohu aj napriek ťažkým finančným podmienkam. Mojím útočiskom a bezpečným miestom sa stala moja mamina. Problém s alkoholom mal rovnako aj môj otec, ktorý pred 5 rokmi zomrel. Roky bola domácnosť iba na ramenách maminy, ktorá mi dala všetko čo bolo v jej silách. Mrzí ma, že momentálne jej to nemôžem všetko vrátiť a pridala som jej ďalšie bremeno. Po dlhom a otvorenom rozhovore sme sa s maminou rozhodli, že malého spoločnými silami vychováme. K rozhodnutiu mi dopomohla aj poradňa Alexis, ktorá mi ponúkla materiálnu pomoc, čo nám veľmi pomohlo a aj pomôže. Svoje tehotenstvo som si takto nepredstavovala, ale život nám nadelí len toľko, koľko sme schopní uniesť. Svoje dieťa beriem ako dar a aj samotný bezproblémový priebeh tehotenstva.
Verím, že raz budem môcť všetko vrátiť svoje mame a rovnako verím, že svojím vzdelaním a získanými skúsenosťami budem môcť pomôcť aj poradni Alexis a ďalším ženám, ktoré sa ocitnú v podobne náročnej životnej situácii ako som sa ocitla ja sama.
Za poskytnutú pomoc som vopred veľmi vďačná.

November 2024... Barbora prežíva tehotenstvo aktuálne po fyzickej stránke vcelku dobre a teší sa na synčeka. Má síce problémy s nízkym tlakom, ale snaží sa napriek tomu chodievať na prechádzky a udržiavať sa fit. Spoločnosť jej robí jej psík, ktorý je pre ňou veľkým spestrením dní. Tehotenstvo sa jej prehuplo do druhej polovice, s maminou postupne nakupujú potrebné veci. Postieľku aj kočík  majú pripravené. Za všetku pomoc  zo srdca ďakujú.

December 2024... Barbora už prežíva tehotenstvo intenzívnejšie, keďže jej viditeľne narástlo bruško a vie, že čaká chlapčeka. Všetko je pre ňu reálnejšie. Zároveň ju niekedy prepadnú obavy, pretože materstvo chcela prežívať v stabilnom partnerskom vzťahu a ona, naopak, zažíva v tejto oblasti výrazné problémy. Napriek všetkému nestráca nádej, že situácia sa vyvinie tak, aby bola spokojná ona aj bábätko. Jej veľkou oporou je jej mama, spolu pripravujú výbavičku, majú už aj postieľku pre malého. Barbora ďakuje za každú pomoc.

Január 2025... Barbora začína chystať výbavičku pre bábätko, s niektorými vecami jej pomáhajú blízki, niektoré veci jej zabezpečili pomáhajúce organizácie. Pred príchodom dieťatka na svet sa snaží ešte využívať chvíle voľna a naberať síly. Radosť jej robia vychádzky so psíkom. Ďakuje všetkým darcom za pomoc.

Február 2025... Barbore sa kráti čas do pôrodu, malý už má odhadom vyše 3 kíl a nalieha na bránku. Kvôli pokročilému štádiu tehotenstva už cíti vyčerpanosť, doma niečo poupratuje, ale
musí sa veľmi premôcť, telo nevládze. Pocity sa striedajú od obáv a pochybností ako
to zvládne až po radosť, kedy už synčeka konečne uvidí naživo a bude si ho túliť. Je
to guláš emócií. Ďakuje všetkým darom za pomoc.

Popis situácie

Volám sa Klára, mám 30 rokov a som matkou dvoch detí, 7-ročnej Moniky a 4-ročnej Natálky. V detstve som si zažila veľa bolesti. Obidvaja rodičia holdovali alkoholu. Časté hádky a bitky medzi rodičmi nemohli dobre skončiť. Raz sa tak pohádali, že otec pichol mamu nožom do srdca. Bola na mieste mŕtva. Otca zavreli do  väzenia. Aby sme neskončili v detskom domove  stará mama si nás zobrala k sebe. Dlho som mala pred očami ten obraz mojej mŕtvej mamy, ako leží v kuchyni na zemi s nožom v tele. Mala som nočné mory, a tak moja stará mama chodila so mnou k psychologičke. V poslednom ročníku strednej školy som si našla priateľa, zanedbávala som školu, a tak ma z nej vylúčili. Otehotnela som, s priateľom sme za zobrali. Odrazu som bola vydatá,  myslela som si, že som šťastná. Stará mama ma od priateľa odhovárala, no ja som si nedala povedať. Po narodení Moniky som bola najšťastnejšia mama na svete.  S manželom sme sa však začali hádať. Nikde nerobil, žili sme s môjho rodičovského príspevku. Uprednostňoval kamarátov, chodil neskoro domov, prekážalo mu, keď Monika v noci plakala. Neskôr sa k cigaretám pridal alkohol. Vrátili sa mi spomienky z detstva. Zľakla som sa, a preto som mu dala ultimátum. Našiel si prácu v zahraničí. Na Moniku som ostala sama. No ale tento spôsob života nebol dobrý. Manžel na mňa žiarlil, často sme sa hádali. Po troch rokoch sa nám narodila Natálka. Manžel ostal znova doma, jeho žiarlivosť sa stupňovala. Po štyroch rokoch som sa rozhodla, že od manžela odídem. Odišla som k starej mame. no tá žiaľ minulý rok zomrela. Zostala som sama s 2 deťmi. Z domu som musela odísť, lebo ho krstná mama predala. Nemala som kde ísť,  tak som sa vrátila k manželovi.  Rok bolo dobre, no  a peklo sa začalo odznova. Teraz ma však manžel aj zbil. A to bol posledný impulz na odchod od neho. Útočisko som našla u kamarátky no vedela som, že u nej nebudem môcť byť dlho. Našla som si podnájom a myslela som, že už bude pokoj.  No nebolo. Bolela ma hlava, zvracala som, myslela som si, že je to všetko z tých nervov, čo som zažila za posledné mesiace. No ale mýlila som sa. Zistila som, že som  tehotná. Bola som v šoku. Nevedela som, čo robiť. Kamarátka si všimla, že sa so mnou niečo deje. So slzami v očiach som jej povedala, že som tehotná a budem musieť ísť na potrat. Na druhý deň som išla k mojej gynekologičke a tá mi povedala, že na potrat je neskoro. Nešťastná som sa vrátila domov ku kamarátke. Povedala som jej to, čo mi povedala doktorka. Nevedela som, čo mám robiť. Sama s 2 deťmi a tehotná. No kamarátka povedala, že pozná ľudí, čo mi pomôžu. Aj jej v minulosti pomohli, aby ostala so svojím synom. Dohodla mi stretnutie s dvoma paniami. Rozplakala som sa a vyrozprávala môj príbeh. Vypočuli ma, neodsúdili. Pomohli mi nájsť bývanie, presťahovali ma spolu  s deťmi do dvojizbového bytu. Som v 7. mesiaci tehotenstva a neviem, ako to zvládnem. Za pomoci dobrých ľudí sa nevzdám a budem bojovať. Veľká vďaka.

September, október 2024... Správa od Kláry: "Začala som krvácať strašne som sa zľakla. Našťastie to bolo hneď zrána, a tak som rýchlo utekala k mojej gynekologičke. Tá ma poslala do nemocnice. Našťastie to nebolo nič vážne.  Lekárka povedala, že to mohlo byť aj zo stresu. Bábätko je v poriadku. Mám oddychovať, nedvíhať ťažké veci. Bolo toho na mňa v ostatnom čase veľa. Verím, že už bude len dobre. Ďakujem za pomoc.

November 2024 ... Správa od Kláry: Ahojte volám sa Lukáško narodil som sa mamičke Klárke 25.11.2024, vážim 3780 g a meriam 48 cm. Na svet som prišiel rýchlo . Som zdravý a teším sa na svoje sestričky, ktoré  mi pripravili postieľku  vyzdobili izbu a čakali  ma doma s tetou Aďkou.

December 2024...  Napísala nám Klára: Sme doma - slovo, ktoré som dlho nepoužila. Som šťastná mama. Nikdy vám to nezabudnem aj keď Vás dobrých ľudí nepoznám , ale viem že bez vašej pomoci a hlavne finančnej podpory by som nemala svojho syna. Aj on to vie, lebo je to pokojné dieťa, ktoré plače len vtedy, keď je hladný. Tešíme sa na Vianoce na príchod Ježiška. Ďakujem z celého srdca všetkým dobrým ľuďom.

Január 2025... Prežívam s mojimi deťmi najkrajšie dni. Nikdy som necítila taký pokoj ako tieto Vianoce. Nezažila som to ani ako dieťa. Tieto Vianoce som preplakala, ale teraz nie z bolesti, ale s nesmiernej lásky, pokoja a šťastia. Šťastia o ktorom som si myslela, že neexistuje. Ale vďaka dobrým ľuďom existuje. Neviem komu mám poďakovať, ale bola som sa poďakovať Bohu za všetko čo teraz mám. Niekedy sa bojím ráno otvoriť oči, lebo si myslím že sa prebudím do mojich zlých dní. Ďakujem z celého srdca.

Február 2025... Bola som s Lukáškom u pediatričky pochválila ma, že malý je spokojný, pekne priberá. Ozval sa mi manžel veľmi sa mi ospravedlňoval, plakal chce, aby som sa k nemu vrátila. No nevrátim a práve naopak dobrý ľudia mi ukázali, že aj keď som na deti sama viem sa o ne postarať. Neviem ako dopadne moje manželstvo, ale nateraz sa  k manželovi nevrátim. Ďakujem za Vašu finančnú pomoc a modlitby.

Popis situácie

Volám sa Vanesa a mám 16 rokov. Bývam so svojou mamkou, sestrou a bratom v krízovom centre. Pochádzam z nie veľmi bohatej rodiny. Mamka sa o nás stará sama. Prišli sme o ocka, ktorý minulý rok zomrel na rakovinu. Veľmi mi chýba a neviem na neho zabudnúť. V januári, keď som bola v škole, som začala pociťovať bolesti brucha, chrbta a často som zvracala. Išla som si kúpiť do lekárne test, ktorému som nerozumela. Nakoniec sa na teste ukázali dve čiarky a ja som sa veľmi zľakla. Bála som sa to povedať mojej mame, pretože som mladá a nevedela som, ako zareaguje. Išla som za sociálnou pracovníčkou zariadenia, v ktorom bývame.Pochopila ma a pomohla mi povedať to aj mojej mamke. Mamka sa najskôr veľmi zľakla a začala plakať, neverila tomu. Ako prvé mi povedala, že neukončím školu a budem mať v dospelosti problém si nájsť prácu. Ja však školu chcem dokončiť. Mojím cieľom je byť kuchárkou a vyštudovať to. Na bábätko sa veľmi teším. Mamka je s tým už zmierená. Ubezpečila ma, že mi bude s bábätkom pomáhať, aby som si dokončila školu. Čakám dievčatko a termín pôrodu mám v auguste. S mamkou nemáme veľa peňazí a bojím sa, že nebudem mať z čoho nakúpiť výbavičku a potrebné veci pre bábätko. Ak by mi dobrí ľudia vedeli aspoň trochu pomôcť, bola by som im veľmi povďačná a mohla by som trochu odbremeniť moju mamku. Ďakujem veľmi pekne za pomoc a podporu.

Jún 2024... Vanesa sa má v ostatnom čase už horšie. Pred týždňom dostala falošné kontrakcie. Privolali k nej á rýchlu záchrannú službu. Prepustili ju z nemocnice, keď bolesti prestali. Jej dcérka je otočená opačne, teda je vysoká pravdepodobnosť, že bude musieť ísť na cisársky rez. Častejšie jej počas dňa tŕpnu nohy a má bolesti chrbta. Do nemocnice odchádza zajtra, čo už má vopred dohodnuté. Základnú školu riadne ukončila. Podala si prihlášku na strednú školu v odbore kuchár, kde ju prijali. Vanesa sa z toho veľmi teší. Bude jej plnou oporou jej mamka a súrodenci, ktorí jej budú vypomáhať, aby sa mohla Vanesa riadne vzdelávať. S otcom dieťaťa nie je v kontakte. Ten žije aj s rodinou v zahraničí. Za peniaze si tento mesiac kúpila kočík, oblečenie, plienky, mlieko, hygienu pre bábätko a aj pre seba do nemocnice a potraviny.  Vanesa veľmi ďakuje za pomoc a podporu.

Júl, august 2024... Vanesa mala pred pôrodom už zdravotné problémy. Ustavične bola unavená, bolela ju chrbtica a brucho. 08.08. dostala kontrakcie, ktoré sa opakovali v päťminútových intervaloch. Po Vanesu prišla opäť rýchla zdravotná služba. Bábätko už bolo otočené a mysleli sme si, že dieťa na svet porodí prirodzenou cestou. 10.08. o 21:30 sa jej narodila dcéra Amélia Vanesa s hmotnosťou 3 300 gramov a dĺžkou 59 cm. Priviedla ju na svet cisárskym rezom, lebo maličkú nevedela vytlačiť. Po cisárskom reze je slabá a nič nevládze. Mliečko malej nedáva, lebo  Vanes má hlísty. Je na umelom mlieku. Trápia ju rany po cisárskom reze, ktoré sa jej zapaľujú.  Za peniaze, ktoré dostala, kúpili oblečenie, hygienu, plienky, drogériu, sunár a iné ďalšie veci, ktoré bábätko potrebuje. Vanesa ďakuje za pomoc.

September 2024... Vanesa aj s malou Améliou sa majú dobre. Pri starostlivosti jej pomáha jej mamka, keďže Vanesa ešte nie je plnoletá. Mamka je teda zákonným zástupcom Amélii. Poradňu navštevujú každý mesiac. Malá Amélia pekne rastie. Tento mesiac navštívia aj ortopéda kvôli nožičkám. Amélia užíva kvapky na stolicu, lebo má problémy s vyprázdňovaním. Zapálili sa jej očká a mala aj zvýšenú teplotu, ale už je z najhoršieho vonku. Vanesa s mamou kúpila za finančnú pomoc sunáre, plienky, drogériu, oblečenie, stravu a lieky. Vanesa je veľmi vďačná za pomoc, pretože takto vie odľahčiť aspoň trochu situáciu aj jej mame, ktorá jej musí s malou Améliou pomáhať.

Október 2024... Vanesa pravidelne navštevuje strednú školu a chodí aj na prax. Na strednej škole si dokončuje deviaty ročník, keďže ho nedokončila na základnej škole v dôsledku tehotenstva. Chodí aj na prax do Vamexu, kde pracuje na výrobe pečiva a pekárenských výrobkov. Jej mamka jej pomáha so starostlivosťou o dcérku. 8.11. majú súdne pojednávanie ohľadom určenia zákonného zástupcu, keďže Vanesa je neplnoletá a nedostávajú ešte na malú nijaké peniaze, kým nepredbehne súdne pojednávanie. Za peniaze nakúpili potraviny, sunár, plienky, drogériu a ďalšie dôležité veci. Maličká bola tento mesiac opäť chorá. Už je to dobré. Má problém so stolicou a berie na to tabletky.

November 2024... Vanesa sa má s dcérkou dobre. Každodenne ju podporuje a povzbudzuje matka a súrodenci. Tento mesiac mala súdne pojednávanie ohľadom zverenia dieťaťa. Do osemnástich je zverené dieťa jej matke. Amélia bola tento mesiac na očkovaní a chodí pravidelne s babkou do poradne. Pekne rastie. Pomaly sa jej začínajú tlačiť zúbky, a preto jej tečú sliny a okusuje si rúčky. Preto jej babka dáva rukavičky. Keďže má Amélia od narodenia problém so žalúdkom, nemôžu ju ešte prikrmovať, pretože má potom problém so stolicou. Berie aj na tento problém tabletky. Tento mesiac nakúpila Vanesa pre ňu sunáre, plienky, tabletky, čajíky, nové cumlíky a fľašku na čajík. Vanesa bola 22.11. hospitalizovaná v nemocnici, pretože mala problém so slepým črevom. 24.11. bola prepustená z nemocnice a naplno sa venuje svojej malej dcérke.

December 2024... Vanesa sa s malou Améliou veľmi teší sa Vianoce a na príchod Ježiška. Tento mesiac si nakúpili za finančnú pomoc oblečenie, fľaše, cumlíky, sunáre, plienky, krém, olejček a drogériu. Okrem toho museli nakúpiť iný detský prášok na pranie a aviváž, keďže Amélia dostala alergickú reakciu. Amélia má ešte stále ekzém na tváričke, a preto ju pravidelne kontroluje kožný lekár, ktorý jej predpisuje mastičku. Tento mesiac bola s malou na očkovaní. Vanesa zo srdca ďakuje za pomoc. 

Január 2025... Vanesa sa s dcérkou majú dobre. Sviatky strávili v kruhu rodiny, v pokoji domova. Amélia ešte stále bojuje s ekzémom. Mamka s babkou jej postupne začínajú dávať detské výživy a kaše. Musia veľmi zľahka, pretože Amélia má už od narodenia problém so žalúdkom a trávením. Za zvyšné peniaze nakúpili potraviny a hygienu. Vanesa zo srdca ďakuje za pomoc a podporu. 

Február 2025... Vanesa a Amélia trávia spoločné chvíle. Je veľmi hrdá na svoju dcéru, ktorá napreduje v raste a vývoji. Tento mesiac prešla rodina náročným obdobím, keďže Amélia ochorela. Trpela chrípkou a vysokými horúčkami, no zdravotný stav sa jej už zlepšil. Rodina v tomto období investovala do nákupu nevyhnutných potrieb, ako sú sunar, plienky, hygienické potreby a potraviny. Tento mesiac mali vyššie výdaje, pretože bolo potrebné dokúpiť nové oblečenie pre Améliu, ktorá pekne vyrástla a oblečenie jej začína byť malé. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s ekzémom, plánuje Vanesa s dcérou návštevu kožnej lekárky. Okrem toho Vanesa úspešne absolvovala polročné hodnotenie, pričom jej výsledky boli uspokojivé. Rodina vyjadruje vďaku za poskytnutú pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Veronika a mám 37 rokov. Mám 3 deti – Benjamín (11 rokov), Šimon (10 rokov) a Maxim (4 roky). Od pôrodu najstaršieho syna som nemala na ružiach ustlané. Bývalý priateľ holdoval alkoholu a automatom. Jedného dňa ale prišiel zlom a rozhodla som sa ho opustiť, aj keď som vedela, že postarať sa o tri deti sama bude náročné. Vo veľkej miere mi pomáhala a aj dodnes pomáha rodina. Po nejakom čase som si našla súčasného partnera, už snúbenca a čakáme štvrté dieťa – dievčatko. Kým mal partner prácu, pomáhal mi vo všetkom, čo mohol – s deťmi, financiami a bývaním. Pretože o prácu prišiel a zatiaľ sa mu nedarí nájsť inú, sme nútení bývať oddelene. Je to pre nás nesmierne náročné, lebo plán bol bývať spoločne ako rodina. Momentálne bývam v útulku pre rodiny s deťmi, čo je pre nás ako rodinu veľmi náročné. Pevne verím, že v blízkej budúcnosti sa nám začne dariť, už len pre dobro detí, ktoré máme a ktoré čakáme a nesmierne sa naň tešíme. Malú princeznú by som mala na svet priviesť začiatkom roka 2025. Keďže je moja momentálna finančná situácia dosť zlá, horko-ťažko zháňam veci do pôrodnice. Preto vás prosím o akúkoľvek pomoc, predovšetkým pre moje deti, aby im nič nechýbalo. Zo srdca ďakujem za každú pomoc.

November 2024... Veronika si pomaly začína kupovať všetko do pôrodnice, od výbavičky, až po hygienické veci pre ňu a pre dcérku. Pomaly sa začína baliť. Pri starostlivosti o svoje tri deti to má veľmi náročné, ale zvláda to. Starší traja bratia sa veľmi tešia na malú sestričku, ktorá sa bude volať Sárka. Veronika chodí pravidelne na kontrolu. Maličká pekne rastie a nie sú nijaké komplikácie. Tento mesiac dostala svoje prvé peniaze a veľmi pekne zo srdca ďakuje.

December 2024... Veronika si tento mesiac nakúpila hygienu, potraviny a oblečenie pre bábätko. Keďže je Veronika krátko pred pôrodom, má to ťažké, lebo sa rýchlo zadýcha. Včera bola v poradni, bábätko pekne rastie a otočilo sa správnym smerom. Veronika môže porodiť svoje dievčatko prirodzenou cestou. Tento mesiac chodí často na vyšetrenie so svojim synom Šimonom, ktorému praskla cievka v oku. Je pravidelne kontrolovaný lekárom, lebo nevedia presnú príčinu. Veronika veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu. 

Január 2025... Veronika dostala aj spolu so svojimi chlapcami novoročný darček. 31.12.2024 sa jej narodila vysnívaná dcéra Sárka. Pôrod prebiehal prirodzenou cestou a Veronika už je v pohodlí domova. Malá Sárka sa narodila s hmotnosťou 4020 gramov a 50 centimetrov. Veronika si za peniaze nakúpila odsávačku, detské vecičky a plienky. Zvyšné peniaze minula na potraviny a drogériu. Veronika ďakuje za pomoc. 

Február 2025... Veronika prežíva obdobie veľkej radosti z príchodu svojho malého dieťaťa, pričom starostlivosť o Sárku v kombinácii s výchovou troch ďalších detí predstavuje značnú výzvu. Hoci sa obe postupne adaptujú na nový režim, Veronika čelí aj výzvam v podobe nedostatku spánku. Sárka by mala absolvovať svoje prvé očkovanie ešte tento mesiac, kým sa v súčasnosti zúčastňujú pravidelných  prehliadok v poradniach. Dievčatko sa vyvíja podľa očakávaní, pričom Veronika má pre Sárku pripravenú sunarovú výživu pre prípad potreby, no v súčasnosti jej plne postačuje materské mlieko. Finančná podpora, ktorú Veronika obdŕžala, jej umožnila zabezpečiť nevyhnutné základné potreby ako potraviny, hygienické pomôcky, plienky a oblečenie. Veronika vyjadruje vďačnosť za poskytnutú pomoc, ktorá má pre ňu veľký osobný význam.

Popis situácie

Volám sa Katrin. Mám 21 rokov a čakám svoje tretie dieťa. Moje detstvo nepovažujem za šťastné, pretože moja matka sa ma vzdala dva týždne po narodení a staral sa o mňa len otec.  Matku som nepoznala a doteraz ani nepoznám.  Keď som mala 3 roky, zomrel mi otec. Preto som mala ísť do detského domova. Zobral si ma k sebe na dedinu do rodinného domu môj ujo s tetou.  Starali sa o mňa. Volala som ich babka a dedko. Keď som mala 10 rokov, moja teta zomrela. Staral sa o mňa už len ujo. Ujo mi rozprával, že rodičia sa o mňa nestarali dobre. Mala som železnú postieľku a často sme nemali čo jesť a hladovali sme.  Keď som mala 6 rokov, chcela ma moja matka  zabiť a hodiť pod auto. Pamätám si to však len hmlisto, pretože som bola ešte malá. Bola aj v pátraní, ale nenašli ju. Keď som mala 16 rokov, môj ujo zomrel. Pred smrťou som sa o neho starala.  Potom som si našla priateľa a po čase som zistila, že som tehotná. Plánovala som s ním spoločný život, ale začal ma biť a vyhadzovať z domu. Porodila som syna Emanuela, ale môj partner sa o neho starať nechcel a ani nemal  o nás záujem.  Jeho rodina sa mi vyhrážala.  Neuviedla som ho ani do rodného listu, čiže na malého nedostávam  ani výživné. Keď zomrel ujo, nemala som kde ísť, a preto ma dali do detského domova . Tam som spoznala svojho manžela Filipa, ktorý býval  v tom istom detskom domove ako ja. Filip si dokončoval strednú školu, môjho syna mal veľmi rád. Nahradil mu otca. Sociálna pracovníčka v detskom domove nám vybavila miesto v zariadení Dorka. Môj manžel  išiel do Domova na polceste a ja som išla do Útulku pre rodiny s deťmi. Neskôr som otehotnela a vydala sa za neho. Mali sme skromnú svadbu, ale nádhernú. V septembri 2022 sa mi narodil syn Denis. S manželom sme sa presťahovali do podnájmu, kde sme žili sedem mesiacov. Zvýšili nám nájomné a my sme to nezvládali platiť. Vrátili sme sa späť do Dorky. Momentálne som opäť tehotná. Termín pôrodu mám v máji. Keď som zistila, že som tehotná, veľmi som sa bála, pretože sme na tom finančne zle. Môj manžel pracuje, ale máme väčšie výdaje ako príjmy, keďže spláca spotrebný úver vo vysokých splátkach. Ja dostávam rodičovský príspevok a prídavky na deti. Keď všetko vyplatíme, zostane nám veľmi málo peňazí, iba okolo 100 eur na celý mesiac pre takmer 5-člennú rodinu. Veľakrát nám nezostanú peniaze ani na jedlo a základné potreby. Snažíme sa ušetriť, kde sa dá. Bojím sa toho, že sa mi narodí tretie dieťa a ja to nezvládnem. Ani ja,  ani môj manžel  nemáme nijakú rodinu, ktorá by nám pomohla. Preto prosím o pomoc, aby sa mohla naša rodina aspoň zastabilizovať a mala sa aspoň trochu lepšie. Plienky, mlieko a výbava pre deti sú finančne náročné. Trápi ma, že svojim deťom nemôžem  dať ani tie základné veci. Nemôžem im kúpiť ani malý darček. Dávam im však lásku, z celého srdca. Zo srdca ďakujem za pomoc a podporu.

Marec 2024... Prijímateľke prišli prvé peniaze od vás. Kúpila oblečenie pre bábätko, set do postieľky, hygienu, plienky, odsávačku, drogériu a potraviny. Pravidelne chodila na prehliadky na gynekológiu. Katrin trápili najmä bolesti nôh, pretože sa jej vytvorili dosť veľké kŕčové žily, ktoré si bude musieť dať po pôrode operovať Okrem toho viac cítila bolesť krížov, brucha a únavu. Zo srdca ďakujeme za vašu podporu, ktorá jej veľmi pomohla. 

April 2024... Katrin si v apríli kúpila zvyšné veci, ktoré potrebuje pred pôrodom. Dokúpila si krémy, vložky, hygienu, pyžamu a papuče do nemocnice, detskú výbavičku. Okrem toho zvyšné financie investovala do potravín. Katrin sa už začína obávať, pretože pôjde už na svoj tretí cisársky rez a je to už rizikové. Usilujeme sa však ustavične ju podporovať, že to zvládne, že sme tu celý čas pre ňu a chceme byť jej oporou. Opäť tento mesiac chodí na pravidelné prehliadky a usiluje sa pristupovať k tomu zodpovedne. 22.4. ju čaká ďalší ultrazvuk, kde ju už objednajú aj do nemocnice.

Máj 2024...  Katrin mala posledné dni pred pôrodom už ťažkostí. Začali ju bolieť vo veľkej miere nohy a chrbát. 10.05. 2024 išla do nemocnice, kde už mala termín cisárskeho rezu vopred dohodnutý. O 08:55 sa jej narodil syn Teo s hmotnosťou 3 800 gramov a 47 centimetrov. Katrin počas pôrodu dostala vnútorné krvácanie a mala vysoký krvný tlak, ktorý jej mali problém znížiť. Všetko však dopadlo v poriadku a 14.05. sa vrátila aj s malým Teom z nemocnice domov. Nakúpila ešte sunár, plienky a kočiar. Zvyšné peniaze investovala na potraviny, lieky a potrebné veci do nemocnice, ktoré ešte potrebovala. Katrin veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu, je to pre ňu veľké plus.

Jún 2024... Tento mesiac mala Katrin rušný, pretože mali krst synčeka Tea a jej staršieho syna.  Rodina si prípravu a samotný krst veľmi užila. Krst sa uskutočnil v pravoslávnej kaplnke v Košiciach. Po zdravotnej stránke sa má Katrin dobre. Peniaze minula opäť na plienky, mlieko, drogériu a stravu. Teo dostal svoje prvé hračky do postieľky a hojdacie ležadlo, ktoré je dobré na chrbticu. Tento mesiac bol opäť chorý, musel brať antibiotiká, dostal slabú angínu a momentálne má aj zapálené očká. Keď je teplo, Katrin zvykne s deťmi často chodiť na prechádzky alebo k vode. Finančná pomoc mamke veľmi pomáha a aj jej synovi. Zo srdca veľmi pekne ďakuje. 

Júl 2024... Katrin s deťmi sú v poriadku. Malý Teo pekne rastie a papá. Tento mesiac bol očkovaný. Starší súrodenci sú stále pri ňom a snažia sa ho chrániť. Pre Katrin je starostlivosť o tri deti veľmi náročná, pretože je mladá. Pekne sa však stará o deti a ustavične upratuje svoju domácnosť. Hygiena je pre ňu na prvom mieste. Katrin sa tento mesiac sťahovala do inej bytovej jednotky, lebo v zariadení máme organizačné zmeny. Presunula sa z prízemia na prvé poschodie. Bytovú jednotku si zariadila podľa seba a je tam spokojná. Za peniaze si nakúpila stravu, drogériu, oblečenie, plienku, sunár a detské čajíky. Katrin ďakuje za pomoc a podporu. 

August 2024... Katrin so synčekom sa majú dobre. Teo pekne rastie. Tento mesiac oslávil 4 mesiace. Katrin mu už začína dávať výživy a banániky. Chodia pravidelne na poradne. Doteraz chodili každý mesiac a od teraz budú chodiť každé dva mesiace. Ďalšia poradňa ich čaká 26.10. Tento mesiac sa Teovi zapálili oči a musel brať lieky. Už vyzdravel. Katrin za finančnú pomoc kúpila sunáre, detské čaje, plienky, stravu a drogériu.  Rodine táto finančná pomoc veľmi pomáha a Katrin zo srdca ďakuje za pomoc.

September 2024...  Katrin začala nakupovať zimné oblečenie pre deti, ktoré sa nevyzbierali v zbierkach, ktoré naša organizácia zabezpečuje. Predovšetkým Teo veľmi vyrástol Za peniaze od darcov matka nakúpila oblečenie, plienky, sunáre, čajíky, krémiky, výživy a ďalšie veci. 14.09. mal Teov starší brat Denis narodeniny. Oslávili to v zariadení. Pripravili malé občerstvenie pre seba a posedeli si spoločne u nás vo vzdelávacej miestnosti. C

Október 2024... Rodina sa má dobre. Postupne sa snaží platiť svoje pohľadávky, ktoré má nedoriešené v zdravotnej poisťovni, dopravnom podniku mesta Košice a na operátorovi, aby sa vedela postupne do budúcna osamostatňovať. Tento mesiac musela prijímateľka zaplatiť 2-mesačnú splátku materskej škole pre jej najstaršieho syna, takže výdavky mala rodina dosť vysoké. Katrin a jej rodina zo srdca ďakujú za pomoc.

November 2024... Katrin sa má s maličkým dobre. Tento mesiac nakúpila fusák, rukávniky, overal a zateplené ponožky. Malý Teodor už pekne je detskú výživu a pukusuje sladké pečivo. Tento mesiac bol očkovaný. Všetko dopadlo dobre a nemal nežiadúce účinky. Teodorovi už začínajú rásť zúbky a preto všetko okusuje. Pomaličky už začína štvornožkovať. Je veľmi šikovný. Katrin má z neho radosť. Finančná pomoc rodine pomáha lepšie zvládať ich nepriaznivú sociálnu situáciu. Rodina ďakuje. 

December 2024... Katrin si tento mesiac nakúpila oblečenie pre malého Teodora na zimu, hračky na rozvoj jemnej motoriky, sunár, plienky a čajíky. Za zvyšné peniaze si nakúpila potraviny a hygienu. Štvrtok ide s ním na ďalšie očkovanie. Teodor pekne rastie a robí svojej mamke radosť. Rastú mu pomaly zúbky a preto si neustále okusuje rúčky. Katrin veľmi pekne ďakuje za pomoc a praje požehnané vianočné sviatky. 

Január 2025... Katrin si tento mesiac nakúpila oblečenie pre malého Teodora na zimu, hračky na rozvoj jemnej motoriky, sunár, plienky a čajíky. Za zvyšné peniaze si nakúpila potraviny a hygienu. Štvrtok ide s ním na ďalšie očkovanie. Teodor pekne rastie a robí svojej mamke radosť. Rastú mu pomaly zúbky a preto si neustále okusuje rúčky. Katrin veľmi pekne ďakuje za pomoc a praje požehnané vianočné sviatky. 

Február 2025... Katrin sa nachádza v náročnom psychickom období, no napriek tomu zvláda starostlivosť o svoje deti s veľkou ľahkosťou, čo jej prináša radosť. Tento mesiac sa Teodor potykal s chorobou, čo si vyžiadalo výdavky na lieky, rovnako ako choroba ostatných členov rodiny. Teodor absolvoval očkovanie a bol na lekárskej poradni, kde neboli zistené žiadne problémy. Všetky náklady spojené s jeho starostlivosťou, vrátane plienok, sunárov, kaší, výživy, piškót a ovocia, boli pokryté z peňazí. Zvyšné prostriedky použila na nákup potravín a drogérie. Teodor sa už pekne pohybuje štvornožkovaním, pričom Katrin musí byť veľmi ostražitá, aby sa predišlo možným úrazom. Jeho vývin pokračuje priaznivo, pričom jeho dvaja starší bratia mu poskytujú spoločnosť a často sa s ním hrajú. Katrin vyjadruje svoju hlbokú vďačnosť za poskytnutú pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Nikol. Mám 31 rokov a momentálne som v 6. mesiaci tehotenstva. 

Keď sme sa s manželom dozvedeli, že nám naše plánované tehotenstvo vyšlo, veľmi sme sa potešili. Naša radosť sa zdvojnásobila v 8. týždni, keď nám lekár oznámil, že čakáme identické dvojičky. Deti mali každý svoj plodový obal, ale jednu placentu. V 13. týždni som absolvovala screeningový ultrazvuk. Môj vtedajší manžel pracuje a podniká v zahraničí, kde sa v tomto čase aj nachádzal.

Lekár mi oznámil, že jedno z dvojičiek nie je dobre vyvinuté, má diagnózu nezlučiteľnú so životom a priamo ohrozuje na živote to zdravé. Túto informáciu môj manžel neuniesol, požiadal o rozvod, zamedzil mi prístup k financiám, vzal mi auto a oznámil, že sa nechce podieľať, ani mať niečo spoločné s týmto medicínskym problémom, obvinil ma, že je to moja vina, pretože sa bábätko vyvíja v mojom tele a ja nie som schopná ho donosiť zdravé. Od tohto obdobia sa na mojich nákladoch spojených s tehotenstvom nijako nepodieľal, ani sa so mnou nestretol. Myšlienky na krutý osud, ktorý som žila, som sa snažila zahnať aspoň v práci, kde som pracovala na dohodu a mohla si aspoň čiastočne pokryť výdaje. 

V 19. týždni som o chorú dcérku prišla. Bolo to pre mňa psychicky veľmi náročné. Od tohto času som ostala vedená ako vysokoriziková rodička. O pár týždňov neskôr sa na mne podpísal stres z tehotenstva, zákrokov, operácií a rozvodu, ako aj rastúce výdavky, ktoré som už úplne nebola schopná sama vykrývať. Môj manžel sa vyjadril, že keď som chcela dieťa, mala som si uvedomiť, či naň mám peniaze. Bola som nútená predať obrúčky, zlato, ktoré som mala od detstva, hodinky, telefón a pod., aby som bola schopná aspoň na čas vykryť výdavky a potrebné úkony. 

Situáciu v mojom stave v týchto horúčavách mi sťažoval aj fakt, že nemám auto a bývam mimo mesta, takže cestovanie k lekárom, do lekárne, do obchodu, alebo na vyšetrenia, a tak výdavky rástli. Pod týmto tlakom som sa začala otvárať a skončila som 3 týždne  pred termínom pôrodu v nemocnici, kde som musela absolvovať ďalšiu operáciu. Som nútená len ležať, aby som predčasne neporodila a tak nie som schopná ísť do práce, aby som si pokryla náklady, ktoré vyžaduje môj zdravotný stav a ani náklady na život. Jediné, čo v tomto období mám priznané, je 250 € tehotenský príspevok. Čakám aj na vyjadrenie súdu, no tie majú žiaľ čas a obávam sa aj vymožiteľnosti rozsudku. 

Rodinu, ktorá by mi v týchto ťažkých chvíľach pomohla, nemám. Každá pomoc v tejto situácií bude pre mňa veľkou záchranou. Vďaka.

September 2024... Nikol sa blíži termín cisárskeho rezu, ktorý lekári naplánovali skôr, aby  sa predišlo komplikáciám. Nikol má pred sebou veľa výziev. Čaká ju súd s manželom, ale hoci prežíva náročné veci, teší sa, že onedlho bude mať pri sebe bábätko. Veľmi ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhate a podporujete ju.

Október 2024... 11.10. porodila Nikol krásnu a zdravú dcérku Nellie. Vážila 2290 g a vzhľadom na
komplikácie počas tehotenstva sa narodila cisárskym rezom. Radosť mamičky a súrodencov je veľká. Zároveň Nikol sprevádza myšlienka na druhú dcérku-dvojičku Nellie, o ktorú počas tehotenstva prišla. Všetkým darcom ďakuje za pomoc a podporu.

November 2024... Nikol prežíva pomerne náročné obdobie, pretože v šestonedelí a navyše po cisárskom reze je odkázaná sama na seba. Musí sa starať o predčasne narodenú dcérku a do toho voziť staršie deti každý deň do školy a zo školy do neďalekého mesta, robiť nákupy, navštevovať lekárov a pod. Tieto stresy spôsobili aj to, že nemôže malú výlučne dojčiť. O chvíľu jej začne na VŠ skúškové obdobie, čo jej pridá ďalšie povinnosti navyše. Verí, že keď sa jej podarí preklenúť toto obdobie, viac si vydýchne a naberie potrebné sily.

December 2024... Nikol mala pred Vianocami náročné obdobie, a riešila vážne rodinné problémy. Do toho s deťmi ochoreli, takže to bola naozaj kríza. Ďakuje za všetky dary od
darcov, ktoré jej pomáhajú zmierniť jej situáciu.

Január 2025... Nikol počas Vianoc prežila vyostrené chvíle v partnerskom vzťahu, je to pre ňu náročné starať sa sama o 4 deti, z toho aj o predčasne narodenú dcérku, zabezpečovať celý chod domácnosti. Keď Nikol chorá spolu s deťmi, nemohla dodržiavať kľudový režim, pretože sa starala o deti. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej uľahčujú túto situáciu.

Február 2025... Nikol úspešne ukončila semester na vysokej škole a štúdium sa jej chýli ku koncu. Je to pre ňu obrovský míľnik v živote, a verí, že vďaka dosiahnutému vzdelaniu sa jej podarí v budúcnosti zabezpečiť potrebný životný štandard pre seba a pre deti. Pre matku samoživiteľku sú to niekedy neuveriteľné výzvy- popri zabezpečení chodu domácnosti a starostlivosti o deti zároveň zvládnuť učenie a dochádzanie do školy. Veľmi ďakuje všetkým podporovateľom, ktorí jej pomáhajú.

Popis situácie

Som Ingrida a mám 20 rokov. Pochádzam z náročnej rodiny, ktorá nebola ideálna. Takže som  bola rada, keď  som spoznala chlapca, ku ktorému som si postupne vytvorila hlbší vzťah. Neskôr som sa nasťahovala do jeho rodiny. Zo začiatku to fungovalo. Po čase som však zistila, že ani tam to nie je dobré, možno ešte horšie.

Preto sme  si zariadili bývanie vedľa, kde teraz žijeme s partnerom a našim jednoročným dieťatkom. Momentálne očakávame narodenie ďalšieho a hrozí mi predčasný pôrod.

Naša mladá rodina je v ťažkej finančnej situácii, lebo manžel nemá prácu. Žijeme totiž v oblasti, kde je veľká nezamestnanosť. Usilujem sa zodpovedne starať o dieťatko, ktoré máme, ale súčasne som mala strach, či sa dokážem postarať aj o ďalšie. Verím, že s vašou pomocou to zvládneme. Ďakujeme vám za akúkoľvek pomoc a podporu. 

Marec 2024... Mamička sa veľmi dobre stará o dieťatko, ktoré majú, ale mala strach, či sa dokáže postarať aj o ďalšie dieťatko, ktoré momentálne čaká. Pracujeme s ňou, poskytujeme jej poradenstvo, sprevádzanie a konkrétnu pomoc. Spolupráca je veľmi dobrá. 

Apríl 2024... Máme pre vás radostnú správu. Ingride sa začiatkom apríla narodila prekrásna dcérka s menom po mame. Narodila sa predčasne, s hmotnosťou 2200 g a merala 46 cm. Krátky čas ju museli umiestiť aj v inkubátore, ale už je doma aj mamičkou.

Máj 2024... Malá Ingridka je naozaj veľmi maličká. Pomaly rastie. Mama robí pre ňu, čo vie, aj keď je niekedy potrebná pomoc sociálnych pracovníkov. Nevýhodou je, že mamička nemá mlieko, preto treba maličkú prikrmovať. Usilujú sa prekonávať náročné chvíle.

Jún 2024... Ingridka začala mať kožné problémy. Najprv sa zdalo, že je to len z tepla, ale ukázalo sa, že je to ekzém. Ešte ju čakajú vyšetrenia. Teraz potrebuje mastičky, krémy a plienky, kvôli častému prebaľovaniu. Mamička komunikuje so sociálnymi pracovníčkami, ktoré ju usmerňujú.  

Júl, august 2024... V rodine Ingridy nastali problémy. Bývajú u rodičov, kde situácia nie je jednoduchá. Hoci majú urobené samostatné bývanie vo dvore domu, svokrovci zasahujú. Ingrida to ťažko znáša, čo sa prenáša asi aj na malú Ingridku, ale hlavne na jej  vzťah s partnerom. Usilujeme sa preklenúť toto náročné obdobie a hľadáme riešenie. Zdravotný stav malej sa trochu zlepšil, len počas veľkých horúčav musí mamička Ingridku často natierať a dbať na hygienu. Ale veľmi sa snaží, je obetavá

September, október 2024... Ingrida prežíva ťažké obdobie. Keďže stále bývajú u svokrovcov,  nevie si tam zvyknúť a ťažko nesie autoritatívneho svokra. Finančne sú na tom tiež zle, preto sa pracovníčka komunitného centra usiluje dávať jej pomoc postupne, nie naraz. O malú sa ale príkladne stará. 

November 2024... Ingrid sa trápi s malou, lebo má zdravotné problémy, často býva chorá. Rodinná situácia je ťažká, lebo svokrovci, vedľa ktorých bývajú, majú s nimi komplikované vzťahy. Ingrid veľmi pomáha to, že sa môže obrátiť na sociálnu pracovníčku, s ktorou aj my spolupracujeme. Má voči nej vybudovanú dôveru a snaží sa s jej pomocou napredovať aj v starostlivosti o malú Ingridku. 

Popis situácie

Môj príbeh začína kdesi v detstve. Vždy som bola tzv. čierna ovca rodiny. Mama viac-menej trávila čas so sestrou a ja som mohla počúvať len spoza dverí. Vždy to bolo len o tom, že sa mám viac snažiť, učiť sa, aby som bola ako ona. Nie raz to dokonca skončilo fackou a ,,nikam nejdeš", ,,máš zaracha". Dokonca som svojim kamarátkam závidela mamu a ich kamarátsky vzťah s ňou. Otec sa o nás prestal zaujímať a od mamy som nepočula nič iné, len to, že som celý on. Začala som to brať, ako keby ma trestala za to, že nás opustil a založil si novú rodinu. Ale prečo? Samozrejme, že mi otec chýbal a chýba. Možno preto je zo mňa osamelá budúca mamička, ktorá hľadala lásku, keďže som ju od rodiny nedostala. Uverila som chlapovi, ktorý sľuboval lásku, domov, ktorý bude náš spoločný. No žiaľ nič z toho nebolo tak, ako som si predstavovala. Partner mi pomáhať nechcel a ani nechce, tvári sa, že nemá ako.  Prišla som za prácou do Bratislavy, ale platiť podnájom 400 € mi nebolo možné. Keď som zistila, že som tehotná, vypočítali mi  PN-ku na 70 € mesačne. Schválili mi síce tehotenskú dávku, ale tú najnižšiu. Otec dieťaťa sa o nás nezaujíma, pre budúceho syna nezabezpečil nič, no pomáhajú mi kamarátky aspoň s vecičkami. Nezostávalo mi nič iné, len skúsiť sa skontaktovať s mamou, ale jej odpoveď bola, že keď som vedela otehotnieť, tak sa mám o to postarať. Je to jej budúce vnúča, ktoré za nič nemôže a dúfala som hlavne v jej oporu, radu, pomoc.   Momentálne som odkázaná  na pomoc od cudzích a láskavých ľudí. Môj aktuálny prijem je do 260 €, ktorý budem poberať len do pôrodu. Aktuálne žiadam o rodičovský príspevok, lebo materskú mi zamietli, kvôli nedostatočnému poisteniu, čo spôsobili  zamestnania na dohody. Zo dňa na deň som skončila na ulici a nevedela som, čo so mnou bude, predovšetkým  čo bude s mojím dieťaťom. Nakoniec som našla kontakt na pani riaditeľku ZNB v Lúke, ktorá sa v priebehu jedného dňa stala mojou záchrankyňou  ale aj mojou ,,mamou".

Budem vám veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu.

Máj 2024... Máme pre vás radostnú správu. Karina nám oznámila začiatkom mája, že sa jej narodil pekný, zdravý chlapček Tobias. Malý aj mamina sú v poriadku a už sú naspäť v zariadení. Všetci máme z nich veľkú radosť. Ďakujú vám za pomoc a podporu, bez ktorých by to oveľa ťažšie zvládli.

Jún 2024... Tobias s maminou si na seba zvykajú. Zatiaľ sa im darí dobre a vďaka vám, milí darcovia, im nič podstatné nechýba. Napriek tomu, že ste pre nich cudzí a neznámi, ste pre nich viac, ako vlastní. Peniaze od vás sa usilujú používať na nie najpodstatnejšie veci.

Júl 2024... Mamička Karin veľmi ľúbi svojho syna, s láskou sa mu venuje. Tobias je veľmi pokojný, usmievavý, dobre papá a priberá na hmotnosti.

Malý Tobias sa hlási svojim piskotom a teší sa, že vydáva nejaké zvuky. Mamina Karin sa preto veľmi nevyspí a Tobi si spieva aj v noci, či skoro ráno. Je ako malé vtáča. Máme z neho radosť.

August 2024... Hoci Tobiasko ešte nesedí, je stále usmiaty, milý. Nebojí sa okolia, ba naopak, má rád spoločnosť. Z mamy nespustí svoj milý pohľad. Je až prekvapujúce, že vôbec neplače, myslím, že je to vďaka pokojnej mamy. Ale mama tvrdí, že občas si veru aj poplače, no my nie sme pri tom. Preto sme radi aj my, že mama našla zmysel života v dieťati, zdá sa že naplno.

September 2024... Malý Tobias už nie je taký malý, pekne priberá veď má už 7.60kg. Je veľmi milý svojim neustálym úsmevom. Mamina sa vzorne oňho stará, má všetko čo potrebuje. Veľmi jej pomáha podpora z vašej strany, za čo viackrát ďakuje. Je pokojná a vďačná za pomoc, čo prospieva aj pri výchove svojho Tobiho.

Október 2024... Tobias rastie ako z vody a veľmi pekne priberá. Má už 7,5 mesiaca a váži okolo 10,5 kg. Usiluje sa sedieť, ale ešte mu to nejde. Zato úsmev nestratil, hlasitosť zvyšuje aj neskoro večer svojou obľúbenou melódiou, ktorou je akýsi zmiešaný piskot. Mamička Karina vám za všetko zo srdca ďakuje..

November 2024... Dieťatko Tobias je veľmi dobrý a hravý. Mamina na ňom necháva svoj stály úsmev a pozornosť, čím mu prejavuje svoju veľkú lásku. Má ho rada nadovšetko. Chceme sa vám veľmi pekne poďakovať, lebo bez tejto pomoci by sa ťažko žilo.

Deceember 2024... Malý Tobias je stále veľmi pokojný, milý, usmiaty a všímavý, predovšetkým mamu neustále sleduje, aj keď len kúsok od neho odíde. Sú na seba veľmi naviazaní. Možno  to raz preňho bude ťažké si odvykať, ak bude potrebovať mama chvíľku aj pre seba. Je to ale dôkaz maminej lásky, ktorá ho vešľmi miluje. Vynorili sa mu prvé spodné zúbky, o pár dní bude mať už 9 mesiacov. Je veľký silák, hoci samostatné sedenie mu ide pomalšie. Trepoce nôžkami, akoby chcel uletieť. Máme ho všetci veľmi radi.

Január 2025... Náš milovaný a obľúbený chlapček Tobias je neustále usmiaty,  dobrý, pokojný aj keď sa mu tlačia už i vrchné zúbky. Zároveň sa môže  pochváliť váhou 10.5 kg, kučerami na hlávke, a najradostnejšie pre mamu, že konečne sám sedí a snaží sa posúvať nôžkami síce zatiaľ len dozadu, keď ho mama položí do sedáku. Sily mu pribúda, roztomilo špúli ústočkami, z ktorých vychádzajú prvé slová mama, baba..... pekne sa napapá lyžičkou, veď o 5 dní bude mať 10 mesiacov. Pre mamu Karinu je Tobias veľkou radosťou a ona ho čím ďalej tým viac miluje a nesmierne sa mu teší. 

Február 2025... Chlapček Tobias je čím ďalej tým rozkošnejší, jeho smiech je ako zvonivá hrkalka a vydrží sa tak zabávať niekoľko minút. Vyžaduje si neustálu pozornosť. Zúbky sa mu tlačia, vidno dva dole a štyri hore. Dá sa povedať, že spapá všetko, čo mu neublíži. Dokáže už loziť, takisto sa snaží stavať na jeho tučné nôžky, no tie sa mu ešte podlamujú. Je veľmi snaživý v pohybe, no tým, že má cez 11.-kg mu to ide pomaľšie. Mama Karina je stále pri ňom, má z neho veľkú radosť, napĺňa jej život aj v ťažkých chvíľach. Veľmi je vďačná za pomoc.

Popis situácie

Môj príbeh neusporiadanej rodiny sa začal písať dávno, keď sa mi rozpadla rodina ako dieťaťu… Takže povedzme to tak, že nemám nikoho, ale povedala som si, že si vybudujem kariéru a zameriam sa na túto oblasť života… Avšak minulý rok ma museli operovať po úraze a bola som dlhodobo na chorej. Bolo to pre mňa ťažké obdobie, lebo som musela platiť pôžičky, napriek všetkému som to zvládla. Mala som úžasnú pomoc od starého otca, ktorý mi pomáhal. Na jeseň som sa dozvedela, že čakám bábätko, nechcela som tomu uveriť, ešte stále neverím, ale chcem aby to dobre dopadlo. Ostala som však sama na dieťatko, bez partnera, bez pomoci a keďže som bola aj na dlhodobej PN, tak aj bez finančných prostriedkov. Maličké milujem, nedala by som si ho zobrať, veľmi sa na ne teším a zároveň sa bojím, lebo som si vedomá, že bez pomoci a finančných prostriedkov ako slobodná mamička, to nebudem mať asi jednoduché. Vnímam, že každé dieťa je nádej - nová nádej, je to dar a ja urobím všetko preto, aby sa malo dobre. Zo strachu a obáv, aby všetko dobre dopadlo som bábätku ešte nič nezabezpečovala, začínam sa tešiť a idem pripravovať všetko pre jeho krásny život, krajší ako ten, ktorý som mala ja. Ďakujem krásne všetkým za pomoc a držte nám prosím palce, nech to nejako dáme. A chcela by som povedať všetkým, čo uvažujú nad potratom, poznala som dievčatá, ktoré to absolvovali a poviem vám, tá rana na duši nestojí zato, lebo nech sú okolnosti akékoľvek, to maličké je to, čo je s vami za každých okolností a všetko s vami prežíva … a ostatné je nepodstatné. 

Január 2024... Mia aktuálne žije v podnájme, začína sa pripravovať na príchod bábätka, zháňa si postupne prvé vecičky pre bábätko a potrebnú výbavičku. Zvažuje, čo je pre dieťatko naozaj nevyhnutné, pretože nie všetko si môže dovoliť.  Hľadá možnosti, ako to po finančnej stránke všetko zvládnuť, pretože otec dieťaťa neprejavuje o nich záujem a je na všetko sama. Stále viac sa teší na príchod bábätka. Zároveň má aj strach, ako to všetko zvládne, ale aj vďaka vašej podpore a vašim darom verí, že to zvládne. Ďakuje vám za pomoc. Bez nej by to len ťažko zvládla.

Február 2024... Mia riešila bytové podmienky, lebo jej kuchyňa bola v dezolátnom stave, nie vhodnom na príchod bábätka. Bola viac-menej odkázaná na pomoc druhých ľudí. Zároveň riešila zdravotné problémy a občas situáciu ťažšie zvládala.  Usiluje sa však zo všetkých síl bojovať a robí všetko preto, aby bolo bábätko v poriadku.

Marec 2024... Mia nastúpila na materskú dovolenku, už má len pár týždňov do pôrodu. Trošku sa ho obáva a zároveň dúfa, že všetko bude v poriadku. Pravidelne chodí k lekárovi, vyberala si pôrodnicu, kde bude rodiť, pravdepodobne ju čaká pôrod cisárskym rezom, zo zdravotných dôvodov. Riešila aj finančnú situáciu a je vďačná za každú pomoc a podporu, ktorú má aj od vás.

Apríl 2024... Začiatkom apríla sa Mii narodilo krásne zdravé dievčatko Marianna. Všetci máme z neho veľkú radosť a predovšetkým Mia. Aj v mene malej dcérky je vám vďačná za pomoc a podporu, bez ktorej by len ťažko mali šancu zložitú situáciu zvládnuť. Veľká vďaka!

Máj 2024... Mia aj s dcérkou si na seba krásne zvykajú, mamička má občas ešte nejaké obavy, ale všetko robí s láskou k dcérke. Museli však riešiť aj zdravotné problémy, ktoré sa iprejavili po pôrode. Mia je teraz pod dohľadom lekárov a  zvláda to statočne, aj keď to pre ňu nie je ľahké, lebo je na všetko sama.

Jún 2024... Mia za posledný mesiac absolvovala vyšetrenia u viacerých lekárov. Po pôrode je stále pozorovaná, pravdepodobne sa nevyhne operácii. S dcérkou absolvovala preventívnu prehliadku, ktorá dopadla dobre. Marianka prosperuje, dobre spinká a chutí jej papať. Mia potrebuje občasné povzbudenie, pretože je prvorodička a všetko je pre ňu nové. Z dcérky má však veľkú radosť. Je veľmi vďačná za pomoc a podporu.

Júl 2024... Mia aj s dcérkou sa majú dobre, trošku horšie však zvládajú horúčavy. Mamička sa pekne stará a v starostlivosti o dcérku je dôsledná, keď si nie je niečím istá, tak sa radšej poradí, len aby sa mala dcérka čo najlepšie. Mia čaká na najnovšie výsledky z vyšetrení, ale vyzerá to tak, že zákroku sa nevyhne. Napriek všetkému však zostáva silná a pozitívna.

August 2024... Mia aj s dcérkou sa majú pomerne dobre. Občas sa im však vyskytnú situácie, v ktorých by privítala nejakú pomoc, napr. keď potrebuje ísť k doktorovi a trápi ju, že jej nemá kto pomôcť. V takých situáciách jej to príde ľúto, že je na všetko sama. Vzťahy v rodine má napnuté a nemá sa veľakrát o koho oprieť. Preto jej poskytujeme veľakrát oporu, povzbudzujeme ju. A o to viac si váži aj vašu pomoc, lebo aj vďaka vám sa môžu mať o čosi lepšie. Mia riešila bolesť zubov, nakoniec sa ukázalo, že bolesť nejde zo zubov, takže musia jej najskôr prísť na to, odkiaľ vychádza tá bolesť, takže ju čakajú ďalšie vyšetrenia. Leto zvládajú celkom dobre. Dcérka napreduje a mamička sa z nej veľmi teší. Nevie si predstaviť, že by ju nemala a hovorí, že aj keď je to pre ňu občas náročné, bolo to jej najlepšie rozhodnutie.

September 2024... Marianka má už päť mesiacov a pekne prosperuje. Pred pár dňami absolvovala povinné očkovanie. Mia riešila akútne problémy so zubami, stále rieši aj gynekologické problémy po pôrode. Začína tiež riešiť bytovú otázku, pretože koncom roka jej končí zmluva na bývanie a ešte nevie, či jej zmluvu predĺžia alebo bude musieť hľadať nové bývanie.

Október 2024... Marianka absolvovala uvítanie do života a maminka z nej má veľkú radosť, užívajú si spoločné chvíle spolu. Tento mesiac riešili bežné choroby, ktoré sú v tomto období veľmi časté, nevyhli sa im ani ony dve. Okrem toho Mia absolvovala viaceré odborné vyšetrenia. Občas sa cíti unavená, pretože je na všetky povinnosti sama. Napriek tomu sa však usiluje zo všetkých síl, aby im nič nechýbalo a mali sa dobre.

November 2024... Mia prechádzala tento mesiac z materskej na rodičovskú dovolenku. Momentálne rieši zdravotné ťažkosti, chýba jej preto ešte viac pomoc blízkych, v ostatnom čase sa jej opäť zhoršili vzťahy v rodine, niekedy je to pre ňu náročné, keďže sa musí spoliehať sama na seba. Ale aktuálne sa jej podarilo predĺžiť podnájom na ďalší rok, čo je pre nich skvelá správa. Pomaly sa pripravujú na Vianoce a o to viac sa tešia, že sa nemusia sťahovať.

December 2024... Mia aj s dcérkou sa majú dobre, aj zdravotne sa im polepšilo. Tešia sa a pripravujú sa na prvé spoločné Vianoce spolu, bude to pre nich výnimočné a o to kúzelnejšie.
Podarilo sa im vyhrať aj balík v Mikulášskej súťaži a veľmi sa tomu potešili. Sú veľmi
vďačné za každú podporu, každá aj tá najmenšia podpora im veľmi pomáha prežiť
každý mesiac, za čo posielajú veľké ĎAKUJEM.

Január 2025... Mia s dcérkou v podstate nemajú nič nové. Pomaly sa im začína krátiť finančná pomoc z projektu Záchráňme životy, tak začína uvažovať, ako bude s dcérkou fungovať ďalej, zatiaľ však nemá úplnú predstavu. Má z toho obavy ako všetko zvládnu, za každú pomoc je veľmi vďačná. Občas jej vypomôže mama, ale poväčšine je na všetko sama. O dcérku sa však stará s veľkou láskou a je vďačná, že ju má. Považuje ju za najväčšie šťastie vo svojom živote

Február 2025... Mia aj s dcérkou sa držia celkom dobre, aj v tomto období, keď je všade plno chorôb sa im darí udržať si zdravie. Mia sa rozhodla podať žiadosť na súd o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti a určenie výživného, obáva sa, čo táto zmena môže pre ňu a dcérku priniesť a ako na to zareaguje otec dieťaťa. Avšak posledné obdobie Mia rieši nejaké osobné problémy, ktoré u nej vyvolávajú aj pocity úzkosti. Občas sa cíti, že je toho na ňu príliš veľa, ale aj napriek všetkým okolnostiam sa nevzdáva.

Popis situácie

Volám sa Martina, mám 39 rokov a som v 8. mesiaci tehotenstva. Keď som to zistila, zostala som v šoku. Som mamou 3 detí,  2 chlapci sú už dospelí, najmladší Janko má 12 rokov a teraz čakám dievčatko. Detstvo som mala ťažké. Otec holdoval alkoholu,  mama pri ňom trpela a my deti tak isto. Otec domov často chodil opitý. Vtedy na nás kričal, nadával nám a mamu aj zbil. Povedala som si, že keď budem dospelá, takého chlapa si nikdy nevezmem, ale vzala. Vydržala som s ním 15 rokov, no raz som si povedala, že dosť a podala som žiadosť o rozvod. Rozviedli nás, starší syn išiel hneď bývať s otcom, vraj preto, že im všetko zakazujem, nútim ich učiť sa. Stredný a najmladší ostali so mnou, ale stredný syn často odchádzal k otcovi, lebo tam neplatili pravidlá. A presne tak to aj dopadlo. Obidvaja synovia nedokončili strednú školu, lebo otcovi to neprekážalo. Po rozvode som išla pracovať do Rakúska ako opatrovateľka, kde som stretla svojho priateľa. Po 5 rokoch sa nám narodil syn Janko.  Spoločne sme bývali  a pracovali v Rakúsku. Na Slovensko sme sa vrátili pred 3 rokmi, lebo mi ochorela mama a chcela som ju doopatrovať, čo som aj urobila. Po smrti mamy som zostala bývať v jej rodinnom dome, ktorý sa rozpadal. Zobrala som si pôžičku poopravovali sme ho s priateľom a boli sme šťastní. Jedného dňa sa priateľ nevrátil domov. Nevedela som sa mu dovolať, preto som išla na políciu. Chcela som nahlásiť jeho nezvestnosť a čakal ma tam šok. Bol v CPZ, lebo zbil nejakého pána a ten na neho podal trestné oznámenie. Keďže bol v podmienke, tá sa mu premenila na trest a on putoval do väzenia. Asi po dvoch  mesiacoch som zistila, že som tehotná. Nevedela som si predstaviť, čo budem robiť. Sama s dvoma deťmi, bez príjmu. Priateľa prepustia až o 2 roky. Chodím za ním a stále plačem, lebo nemám nijaké riešenie. So svojím problémom som sa zverila mojej nadriadenej. Dala mi kontakt na organizáciu, ktoré sa venuje ženám v podobnej situácii ako som ja. Dohodla som si stretnutie a ponúkli  mi pomoc. Pôvodne som chcela som ísť na utajený pôrod, ale neviem, či by som psychicky zvládla vzdať sa svojho dieťaťa. Trochu som sa upokojila a začínam veriť, že by som to s pomocou ľudí, ochotných pomôcť, mohla zvládnuť. Ďakujem, že ste mi vliali nádej a odvahu.

Marec 2024... Bola som v poradni u gynekologičky. Mala som vypočítaný termín na koniec februára, no stále nič... Po poslednom sone mi povedala, že dátum pôrodu môže byť aj v marci. Termín mám do 18.3.2024, potom idem na hospitalizáciu a tam zhodnotia, či je už čas pôrodu. Prosím o modlitby za nás, nech to všetko dobre dopadne. Ďakujem

Apríl 2024... Ahojte, volám sa Martinka narodila som sa 20.3.2024, vážim 2 840 g a meriam 44 cm. Mamičku som trochu vytrápila. Veľmi sa mi z jej bruška nechcelo ísť na svet. Som zdravá a už teraz sa teším na spoločný život  s mamičkou. Verím, že to obe zvládneme.

Máj 2024... Správa od Martiny: „Bola som s Martinkou u lekárky, stále plakala, už som si nevedela rady. Keď som ju nakŕmila, všetko mi vyvrátila. Pani doktorka nám dala vzorky mlieka, aby som vyskúšala, z ktorého ju nebude bolieť bruško, alebo nás pošle na gastro či náhodou nemá reflux. Ja som mlieko stratila z toľkého stresu. Som vám vďačná za pomoc a podporu v mojej ťažkej situácii.

Jún 2024... Martinka má stále problém s vrackaním, mamina je už  bezmocná. Znova boli u pani doktorky a  tá ich poslala na gastro. Objednali ich na budúci týždeň, tak dúfajú, že už bude dobre. Zatiaľ jej pani doktorka predpísala antialergické mlieko, to by jej nemalo prekážať. Všetko je veľmi drahé, plienky a mliečko ani nehovoríme. Je síce na predpis, ale treba naň doplácať. Bez vašej pomoci by bola Martina zúfala, nemala by mliečko pre Martinku a to si nechce ani predstaviť. Ani neviete ako je vám vďačná za vašu pomoc, podporu a financie. Zo srdca ďakuje.

Júl  2024...  Správa od Martiny: Hospitalizovali nás. Martinka vôbec nepriberala . Dokonca dostala aj hnačky. Minula som veľmi veľa plienok. V nemocnici sme boli 3 týždne. Pani doktorka nás nechcela pustiť domov, kým Martinka nezačne priberať . Po 3 týždňoch pribrala 300 g. Robili jej veľa vyšetrení, odoberali krv. Zistili jej vysokú intoleranciu na mlieko. Domov sme odišli s novým mliekom, z tohto už Martinka  negrcká.

August 2024... Jankovi končia prázdniny. Martinka pekne priberá a začínajú sa jej tisnúť zúbky. Po dlhom  čase sme boli na výlete v ZOO Zlín. Bolo nás veľa. Porozprávala som sa aj s inými mamičkami , ktorým sa pomáha. Veľmi sa mi uľavilo, že  nie som sama, ktorá ma problémy. Verím, že už bude len dobre. Ďakujem vám za všetku vašu pomoc nie len finanančnú, ale aj psychickú..

September 2024...  Správa od Martiny: "Začala škola. Každe ráno chodíme s Martinkou odprevadiť Janka do školy. Boli sme na kontrole na gastre. Pani doktorka chcela vedieť, ako Martinka znáša nové mlieko. Bola rada, že sa zastavilo vrackanie a Martinka priberá. Na budúci mesiac nás ešte na pár dní hospitalizujú, chcú urobiť ešte podrobnejšie vyšetrenia. Martinka málo priberá, ale aspoň nechudne. Ďakujem vám za pomoc, bez nej by som nemohla Martinke kupovať mliečko, ktoré je drahé. Sama by som to nezvládla."

Október 2024... V nemocnici sme boli týždeň. Martinke robili rôzne vyšetrenia. Pani doktorka chcela vylúčiť reflux a alergiu na lepok. Výsledky budú koncom mesiaca. Zatiaľ je všetko v poriadku hnačky už nemá, ani nevracká. Dúfam, že všetko bude  v poriadku. Každý deň ďakujem Bohu za moje deti, za to, že sme spolu vďaka dobrým ľuďom. Ďakujem vám.

November 2024... Správa od Martiny: Volala nám pani doktorka z gastra. Prišli výsledky, všetko je v poriadku Martinka mala črevnú virózu a ešte sa jej tlačili zúbky. Naraz sa pretlačili 3. Skúša sa dvíhať na nožičky,  kolenačkuje. V kuchyni vyberá všetky zásuvky. Martinka konečne pribrala. Chutia jej polievky a príkrm, čo jej dávam.  So ženami, s ktorými som sa spoznala, si vymieňame skúsenosti a niekedy aj recepty. Za to všetko vďačím vám, darcom, ktorí myslíte aj na nás a naše deti . Ďakujem za vašu pomoc.

December 2024... Prišiel k nám Mikuláš. Deťom priniesol darčeky, boli veľmi šťastné. Martinka už spapá všetko, čo jej dám. Boli sme v poradni, pani doktorka nás pochválila. Martinku očkovali mala 2 dni horúčku, ale jej to prešlo. Pripravujeme sa na Vianoce trochu som začala piecť. Chystáme sa spoločne s mamičkami a deťmi na polnočnú omšu poďakovať sa vás všetkých, čo nám pomáhate a za zdravie pre nás všetkých. Z celého srdca ďakujeme.

Január 2025... Tento mesiac bol pokojný konečne Martinka nemá problém so stravou. Nemá už bolesti bruška čo sa prejavuje aj v jej spokojnosti. Už sama prejde zopár krokov. Veľmi sa z toho teším. Aj vďaka Vám mam spokojné dieťa. Nesmierne si to vážim a za všetko moc moc ďakujem. Martinka posiela pusinky a srdiečka všetkým dobrým ľuďom, ktorí nám pomáhajú.

Február 2025... S Martinkou som bola na kontróle u pani doktorky na gastre. Pochválila nás, že Martinka konečne pribrala. Asi prvý krát sa stalo, že sa na vyšetrení nebála a vôbec neplakala. Pani doktorka povedala, že to je aj tým, že nemá bolesti bruška. Užívame si krásne slnečné dni. Každý deň chodíme na prechádzku a tešíme sa s každého dňa. Niekedy si poviem, že ako som mohla myslieť na to že sa jej vdám. Vyčítala by som si to celý život. Vďaka dobrým ľuďom som mamou úžasnej dcéry. Ďakujem.

Popis situácie

Volám sa Viktória, vyrastala som s dvoma sestrami a jedným bratom. Rodičia boli závislí od alkoholu, otec bol násilný k matke. Deti boli často hladné, domácnosť mali veľmi zanedbanú. Matka zomrela na rakovinu, otec uhorel v dome. Zo súrodencov žije len jedna sestra usporiadaným spôsobom života a neudržuje s rodinou kontakt. Mala som problém s alkoholom, často som žila na ulici, v útulku pre ľudí bez domova, v krízových zariadeniach. Bola som vydatá, kvôli nevere partnera sme sa však rozišli. Manžel odišiel bývať aj s našim spoločným synom do Českej republiky. Mám ešte aj 5-ročnú dcéru Simonku,ktorá so mnou bývala v zariadení. Odňali mi ju, dievčatko je momentálne v CDR. Súčasné tehotenstvo mám s partnerom, s ktorým sme žili na ulici. Partner sa voči mne správal veľmi násilnícky, za čo bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody. Som v 8. mesiaci tehotenstva. Termín pôrodu mám vypočítaný na 19.9.2024. Veľmi rada by som mala toto dieťatko pri sebe. Snažím sa pre to urobiť všetko, čo je v mojich silách. Uź vopred ďakujem všetkým dobrým ľuďom za pomoc, ktorej sa mi dostáva.

September 2024... Máme pre vás radostnú správu! Dňa 19.9.2024 prišla na svet malá Karinka, meria 49 cm a váži 3,09 kg. Prišla na svet prirodzeným pôrodom. S mamičkou si postupne na seba zvykajú. Viktória sa na ňu veľmi tešila! Ďakujeme všetkým darcom a dobrým ľuďom za pomoc, láskavosť a podporu.

Oktober 2024... Karinka už má 1 mesiac. Mamička Viktória ju veľmi ľúbi a s láskou sa o ňu stará. Pravidelne chodí do poradne a absolvovala už aj druhé vyšetrenie bedrových kĺbov. Všetko bolo v poriadku.  Viktória nemá dostatok materinského mlieka, tak je Karinka prikrmovaná dojčenským mliekom. Veľmi pekne priberá a všetkým robí radosť. Ďakujeme za pomoc a podporu.

November 2024... Viktória s Karinkou sa majú dobre. Obe sú zdravé, bábätko prosperuje. Viktória sa pravidelne zúčastňuje poradní v blízkej pediatrickej ambulancii. Karinka sa koncom októbra stala Božím dieťaťom, mamina jej vybavila krst. Krstnými rodičmi sa stali Viktóriina sesternica s manželom. Tejto milej slávnosti sa okrem nás a príbuzných zúčastnili i niektoré prijímateľky sociálnej služby, či pracovníci z charity. Viktória má z Karinky veľkú radosť.

December 2024... Dňa 20.12.2024  Viktória podala odvolanie voči Uzneseniu OS Žilina vo veci starostlivosti Karinky. O Karinku sa momentálne stará profi matka, ktorá je veľmi ústretová. Jedenkrát do týždňa je s ňou a Karinkou pani Veronika v telefonickom kontakte – ich video hovor trvá viac ako 30 minút a raz za mesiac v osobnom kontakte .

Január 2025...20.1.2025 prišli k nám do zariadenia. Začiatkom februára sa uskutoční stretnutie rodinného kruhu. Pani Viktória je veľmi vďačná , že má okolo seba ľudí, ktorí sú jej na pomoci získať Karinku do svojej starostlivosti a vám za finančnú pomoc. 

Február 2025... Máme pre vás radostnú informáciu – dňa 1.2.2025 na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline si Viktória vyzdvihla Karinku od sociálnych pracovníčok CDR Bytča. Karinka má už 5 mesiacov, začala prijímať doplnkovú stravu, ktorá jej veľmi chutí. Je vnímavá, pekne reaguje na zvuky aj ľudí a často sa usmieva. Momentálne je trochu chorá, má kašeľ a nádchu, ale Viktória sa o ňu dobre stará. Vidieť, že sa Karinka dobre adaptovala, Viktória je šťastná a spolu sa im darí. Viktória je veľmi vďačná za vašu pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Monika a mám 21 rokov. Moje detstvo bolo veľmi náročné. Mama mala sedem detí a ja som bola piata v  poradí.  Žila som v rómskej osade v nevyhovujúcich podmienkach a mala  som problémy s alkoholom. Otec sa nevedel vyrovnať s maminým alkoholizmom, tak spáchal samovraždu. Keďže sa mama nevedela o mňa postarať, odobrala ma od nej sociálka a umiestili ma do detského domova. Od narodenia sa o mňa starali, mala som kde bývať,  podmienky boli veľmi dobré. Mala som tam všetko, čo som potrebovala. Chodila som tam do škôlky aj do školy. Aj vychovávatelia boli veľmi dobrí. Ako staršie osemročné dievča  som sa dostala  do profesionálnej rodiny, kde sa starali o mňa náhradní rodičia  - Mama a Otec. Takých ako ja nás v profesionálnej rodine bolo viac. Vychádzali sme spolu veľmi dobre. Navštevovala som tam aj špeciálnu školu na Myjave. Po skončení deviateho ročníka som nastúpila na strednú školu v Bratislave, kde som sa vyučila v odbore Manikúra, pedikúra. V osemnástich rokoch som dostala od detského domova 1000 eur ako štartovné do nového života.  Približne okolo mojich sedemnástich rokov som začala zle vychádzať s náhradnou mamou. S otcom som vychádzala veľmi dobre. Kvôli ustavičným konfliktom s náhradnou mamou sa začali u mňa prejavovať ťažké depresie. Musela som navštevovať psychiatričku, ktorá mi predpísala antidepresívne lieky. Konflikty naďalej pretrvávali, čo viedlo k môjmu rozhodnutiu odsťahovať sa k mojej staršej sestre. Bývala som u nej asi jeden rok, pokiaľ tiež medzi nami nevznikli konflikty. V škole som sa rozhodla kontaktovať moju sociálnu pracovníčku, aby som jej povedala o mojej ťažkej situácii. Pomohla mi skontaktovať sa s krízovým centrom, kam som sa aj rozhodla presťahovať.  Bola som tam štyri mesiace. Popri škole som chodila na brigádu, aby som si zarobila peniaze a mohla sa  osamostatniť. Po skončení školy som si našla prácu a mohla sa odsťahovať do podnájmu. Zoznámila som sa s priateľom Antonom, s ktorým som bola roky vo vzťahu. Po nejakom čase sa ku mne nasťahoval.  Zo začiatku to bolo fajn, ale po čase sa to začalo veľmi kaziť. V tejto zložitej situácii som zistila, že s ním čakám dieťa. Najprv sa tešil a potom zrazu bolo všetko inak. Anton neprispieval na nájom, lebo chodil ešte do školy. Vôbec s ničím v domácnosti nepomáhal.  V 2. mesiaci som začala mať  silné nevoľnosti, nebola som schopná sa postarať o domácnosť . Dala som Antonovi na výber, buď sa bude starať o domácnosť a hľadať si prácu, alebo môže odísť. Anton sa zbalil a odišiel. Zľakol sa zodpovednosti a nechal ma v tom samu. Po našom rozchode som mala veľmi ťažké depresie. Aby toho nebolo málo, majiteľka bytu mi oznámila, že sa musím do dvoch mesiacov odsťahovať . Aktuálne si hľadám bývanie a s podporou darcov, už nie som vo svojej situácii sama. Termín pôrodu mám plánovaný na 27.9.2024. Ďakujem za akúkoľvek pomoc a podporu.